Dievča menom Lara žije obyčajný život ako všetci ostatní. No ten sa zmení v jedinom okamihu.
Najbližšou osobou je jej babička, s ktorou má krásny vzťah. Vždy, keď má problém, môže sa na ňu spoľahnúť. Jedného dňa Larina sestra Lisa oznámi nezvyčajnú...
Ponáhľala som sa k Izabele. Už aj tak stačilo že som meškala. Musím jej všetko vyrozprávať. Som rada že nie som jediná morská panna. Ako som sa objavila pred Izabelinim domom hneď som zazvonila na zvonček. Po pár sekundách čakania sa dvere otvorili. Izabela vyšla s otázkou: ,, ahoj, nemeškáš trochu?" S nadšením som jej odpovedala: ,, áno, ospravedlňujem sa, ale neveríš čo sa stalo."
,, Začínaš ma desiť Lara."
,, Všetko ti poviem."
,, Fajn." Neisto sa zatvarila Izabela.
Vizula som sa a išli do jej izby.
,, Tak rozpravaj."
Sadla som si knej a vyrozprávala úplne všetko. Izabela s úžasom v tvári povedala: ,, čože? To je úžasné."
,, To je, ani nevieš aká som rada."
,, nechápem tomu, ochrankyňa? Zvláštne."
,, Hej, je to čudné. Neni to ako v rozprávkach. Kráľovne."
,, To neni v rozprávkach. Teraz je rád na mne."
Ukázala mi kresby ktoré boli plné detailov. Na kresbách boli nakreslené morské panny.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Začala čítať Izabela text z počítača.,,Jeden rybár uvidel morskú pannu. Začal ich kresliť, chcel všetkým dokázať že existujú, a chcel aby sa to hlavne zapísalo do prírodnej vedy." ,, Každého presviedčal ale nikto mu to neveril. Dokonca to šli vedci spozorovať ale nič neobjavili. Rybárovi to bolo jedno čo hovoria on stále veril že existujú."
,, Čo?" Potichu som povedala
,, A to není všetko píše sa tu aj, že bol snimi posadnutý."
,, Posadnutý?"
,, Áno."
Keď som odišla od Izabeli rozmýšľa som nad tým rybárom. Nedodávalo mi to dobrý pocit, ale môj mozog chcel nad tým premýšľať. Bolo to strašne, stále sa mi opakovalo hlave slovo posadnutý. No, ale aj tak som rada že mi to Izabela povedala.
Konečne doma. Otec prišiel ku mne a oznámil mi že za dve hodiny je večera. Pobrala som sa hore do izby. Schmatla som knihu a vkročila na balkón. Bolo to dobré odreagovanie, potom čo som sa dozvedela. Často čítam knihy, a hlavne vtedy keď mám zle myšlienky, alebo keď potrebujem vypnúť. Po dvoch hodinách prišiel ku mne otco na balkón
,, Poď už je večera."
,, Idem."
Odložila som knihu a išla s otcom do kuchyne. Večera rozvoniavala v celej kuchyni. Sadla som si za stvôl.
,, Lara nezabudla si na zajtra?" Opýtala sa Lisa.
,, Na zajtra? O samozrejme že som nezabudla." Rýchlo som sa opravila.
,, A vieš kde zajtra ideme?"
,, Em, vyberať šaty?" A potlapkala som si prstom po brade.
,, Máš šťastie, že si sa rozpamätala."
,, A kde máš svojho otravného princa na bielom koni?"
,, Dnes nemohol prísť, pomáha otcovi.
,, Ouu, aká škoda." Začala som sa smiať.
,, Tak tebe je to vtipné?! " A uhla pohľadom.
,, Noo, dobrú som spravila večeru?" Mama zmenila tému.
Všetci sme odpovedali áno.
,, Nešiel by niekto somnou zajtra na pláž?" Opýtal sa dedo.
,, Ja by som šla ale iba večer."
,, Dobre tak večer. A vyber si tie najkrajšie šaty." Povedal veselým hlasom.
