Tajomstvo

32 2 0
                                    

Otvorím oči. Slnečné svetlo mi svieti rovno do očí. Prinúti ma to prebrať. Pomaly vstanem z postele. Pretriem si rukami oči a poobzerám sa po izbe. Uvedomím si, že je ďalší deň. Schmatnem telefón zo stolíka. Zisťujem že je obed. Idem sa prezliecť a idem do kuchyne. Mama stojí pri šporaku. Ja si sadnem za stôl a rukami si chytám vlasy.

,, Bola dlhá noc." Preruší mama ticho.

,, To bola." Zívnem.

Príde otec a sadne si o proti mne.

,, Vidím, že obidvaja potrebujete kávu."
Mama presne uhadla.

,, Nebudem proti." Poviem.
Otec prikývne na súhlas.

,, Bola to naozaj pekná svadba." Znova povie mama o svadbe.

,, Už len počkať na Laru a budeme mať vydate dcéry." Otec zatrepe.

,, Na to je ešte veľa času." Skoro mi z toho zabehne. Otec sa na mňa šibalský usmeje.
Mama nám donesie hotovú kávu. Ešte som sa nikdy nepotešila káve ako dnes.
Bola to naozaj dlháááááááá noc. Nečakane
sa mi do hlavy votrepe včerajšia Danová odpoveď na moju otázku prečo ma sleduje. Mama s Otcom sa presunú do obývačky. Sadnú si k babke a k dedkovy.
Ja ostávam v kuchyni. Vstanem zo stoličky a opriem sa o linku. Kukám do zeme, a nechápavo sa chytám za hlavu. Že sa aj tomu čudujem, všetkým nevyjasneným veciam. Aj to to patrilo k ním. Babka si všimne, že mi niečo je. Príde ku mne a pohladká ma po chrbte.

,, Deje sa niečo?" Opýta sa.

,, Prečo mi nechceš povedať viac o morských pannách?".

,, Mala by si to všetko pochopiť neskôr, teraz by to bolo na teba veľa."

,, Aha, a není veľa na mňa ani to, že mám okolo seba žiaru?" Pozriem sa celkom zamračene. Ona ostane prekvapená.

,, Už chcem počuť pravdu. Nechcem už viac krát mať v tom nejasnosti. Potrebujem vedieť pravdu." Sklonim hlavu smerom na zem.

,, Mala by si o tom vedieť. " Prikývne hlavou. Hlavu zdvihnem k nej, no ešte predtým ako mi to povie si ideme sadnúť von na lavičku. Chytí mi ruky a zľahka ich pohľadí. ,, Nechcela som ti hovoriť pravdu, aj keď viem, že máš právo o tom vedieť. Každá plutva ma farbu ktorá niečo znamená. Zlata plutva znamená obrovskú silu. Preto som ostala prekvapená, ani nevieš aký máš obrovský dar. Tvoja sila, schopnosť ktorú máš je-je to neuveriteľné.
A ako to všetko viem? Lebo som jedna z nich."
Nechápavo na ňu pozerám. Neviem čo mám povedať. Neprezradí viac a ide odomňa preč.

,, To je všetko? Viac mi nepovieš?"
Ani sa neotočí a ide do vnútra. To to potrebujem spracovať. Idem na pláž ako vždy. Som nahnevaná, že mi o tom nepovedala viac a zase si niečo nechala pre seba. Klamala! Povedala že si zaslúžim počuť pravdu. Nečakám a skočím do vody. Chvíľu plávam a myslím na babkine slova. No, neskôr chcem ísť za Tányou, za všetkými. Chcem na to na chvíľu zabudnúť. Keď však mi pri vstupe počujem ako Tánya vysvetľuje Ingarovy
o krabičke s červenou farbou na vlasy.
Ako mi ju ponúkla, nečakám a vyjdem z rohu.

,, O čom to hovoríš? O akej farbe?"

,, Lara."

,, Povec o čom to tu hovoríš, lebo vôbec nerozumiem." Nahnevane vyslovím.

,, Všetko ti vysvetlím." Chce ma upokojiť.

,, To mi budeš musieť vysvetliť."

Tánya spraví veľký nádych a popučí si ruky. Hľadá odvahu, čo mi povedať.
,, Ja- ja vedela som kto si. Vedela som, že si vnučka Miriam. Vedela som, že patríš medzi nás, a že si viac výnimočná ako mi všetci."

,, Áno tak mi bolo lepšie klamať!"

Pokračuje. ,,Stačilo prebudiť v tebe to čo si, ale keďže si nebola s takým spojením s morskou vodou ako by si mala byť, tak sa to u teba neprejavilo. Každá morská panna sa dokáže premeniť na človeka pokiaľ má kameň z červenej hĺbky. Vedela som, že pôjdeš so sestrou pozerať farbu na vlasy.
Lara to nebola náhoda keď ti spadla krabička na zem. To ja som bola tá predavačka. To ja som ti poradila červenú farbu." Príliš jej triaslo hlas. Aj keď sme boli vo vode bolo trochu vidno ako ma slzu na líci.
,, Lara prepáč, tisíckrát prepáč. Mrzí ma to."

Spustí sa mi slza. ,, Všetci, ale že všetci ste mi klamali!" Nadávam jej do tváre. Pokrútim hlavou a odplávam.
Ingar za mnou pláva.

,, Lara stoj."

,, Vypadni! Nechcem vás už vidieť. Gratulujem, váš plán vyšiel som morská panna."

,, Nevedel som o tom. Iba dnes som sa o tom dozvedel. Vedela o tom iba Tánya. Nikto nechcel....."

Prerušim ho. ,, Jasné nikto nechcel, ale stalo sa. Nestojim o tvoje slová, že to inak chápem. Je to presne tak ako to chápem!"
Ingar mi chcel skočiť do reči. Chcel ma zastaviť v tom čo rozprávam, no ja som neprestála rozprávať.
,, Odkaž Tányí, všetkým, že sa sem už nikdy nevrátim. Nechcem byť medzi hnusnými egoistickími bytosťami!"
Chystám sa otočiť a od plávať. No, Ingar na mňa zakričí. ,, Si vyvolená. Lara to ty si vyvolená. Nikto nechcel tebe ublížiť."

Otočím sa. ,, Prestaň s tým! Prestaň!" Zdvihnem tón. ,, Je jedno či som alebo nie som vyvolená, to to bolo kruté klamstvo!
Dobre si teraz tieto slová zapamätaj, lebo tie budeš počuť odomňa naposledy!"
Od plávam a kašlem na jeho volanie.
Cítila som sa tak strašne zradena

Prídem domov. Dvere sa rozletia. Prídem do obývačky.

,, Klamala si mi! Najviac ako si mohla. Tajila si svoju minulosť. A nehovor, že si nevedela, že aj ja medzine patrím!"
Babka sa nesnaží mi niečo povedať.
,, Vravela si mi niekedy pravdu?" Vtiska sa mi slza. ,, Stala som ti vôbec za pravdu?

,, Videla som, že si iná ako Lisa. Mala si pocit akoby si k vode patrila, ako každá morská panna. Neviem prečo sa to v tebe neprebudilo, možno preto lebo si vyrastala ako človek. Aj keď si bola v slanej vode, nikdy si v nej nebola dlho tak ako si potrebovala. Nikdy som ti nechcela ublížiť."

,, Už nechcem nič počuť." Ujdem do izby a zamknem sa.

Morská panna s červenými vlasmi DOKONČENÉ Where stories live. Discover now