Fuuh, konečne prázdniny! Kto by sa na ne netešil? Aj napriek tomu, že tento rok ich pravdepodobne strávim doma.. Nevadí. Niečo vymyslím. Môj jediný najlepší kamarát Samo tento rok odchádza na celé leto do USA. Celkom mu závidim, ale aj tak bude mi nesmierne chýbať.. :(
Bývam sama s mamou. Nemám súrodencov, iba mačku Melissu. Mama veľmi veľa pracuje. Je zamestnaná v nejakej firme. Je stále v robote. Niekedy mám taký pocit, že sa o mňa vôbec nezaujíma. Ako keby je jej úplne jedno, čo sa deje v mojom živote. Už som si na to ale celkom zvykla. Každá žije svojim životom pod jednou strechou. Pekne.
-
Zvuk budíka. Šibe mi už úplne?! Prečo som si preboha prvý deň prázdnín nastavila budík? Netuším. Zaspať som už každopádne nemohla. Vážne super. Postavila som sa a smerovala do kúpeľne. Cestou som nakŕmila Melissu. Osviežila ma ranná sprcha. Čo budem dnes robiť? V hlave mi vírili rôzne myšlienky. Čo budem celé leto robiť? Absolútne netuším. Doslova nemám čo. Pozrela som sa do zrkadla. Hľadela na mňa odtiaľ rozospatá Sarah. Aj keď leto len začalo, vlasy mi už na slnku stihli dosť vyblednúť. Oči boli zelenšie ako inokedy. Umyla som sa, priviedla vlasy do poriadku a rozhodla som sa, že pôjdem na prechádzku.
,,Sarah zlatko, nikam neodchádzaj! Dnes som si povedala, že keďže je začiatok leta, nebolo by odveci urobiť veľké upratovanie!" zakričala mama z kuchyne. Zbehla som dolu: ,,To nemyslíš vážne mama! Pred týždňom sme robili veľke letné upratovanie! Bývame tu len dve! Vôbec tu neni taký veľký bordel!" neuvedomila som si, že kričím. Prekvapene na mňa pozrela: ,,Čo sa deje? Nikdy nemáš vo zvyku kričať a určite nie na mňa," povedala trochu dotknuto. Cítila som sa vinovato. ,,Prepáč mama, zrovna toto leto bude nejaké divné.. Samo odišiel preč a my nikam nejdeme. Budem sa celé leto nudiť. Z toho sa cítim dosť mizerne." priznala som sa. Mama sa na mňa zamyslene pozrela: ,,Vieš čo?.. Mojej kamarátky priateľ vlastní jednu reštauráciu, celkom blízko pri nás.. Čašníčky na leto poodchádzali na dovolenky, myslím že nebude proti zobrať si nejakú novú dočasnú. Skúsim jej zavolať a zistím. Čo na to povieš?" Nastala dlhá pauza. Je to akože celkom faaaajn.. Ale ja neviem. V živote som nikdy nikde nepracovala, nemám žiadnu prax - čo i len minimálnu. Ale z druhej strany.. Pracovať. Už celkom ako dospelý človek. Ak si dobre zarobím, tak potom si budem môcť kôpiť niečo, po čom túžim a čo mi mama zasponzorovať odmieta. Asi to skúsim. Predsa len, aspoň niečo na práci. Mama vyzerala dosť zmätene, lebo asi čítala z mojej tváre všetky zmiešané pocity. ,,Tak to predsa len skúsim," trochu váhavo som povedala. Mama sa usmiala a už aj išla volať.
-
Upratovali sme nakoniec celý deň. Teraz bolo osem hodín poobede a ja som sa rozhodla, že sa pôjdem poprechádzať. Ideálny čas. Celkovo keď sa večeria a začína zapadať slnko, vtedy nastáva moja obľúbená časť dňa. Milujem, ani nie - jednoducho zbožňujem západy slnka! Vyvoláva to vo mne také zvláštne pocity radosti a zároveň smútku naraz. Nostalgia za momentami, ktoré sa nikdy nestali.
Obloha sa dnes akurát sfarbila do kríkľavo-ružovej farby. Letné západy slnka vždy hit different. Bola jednoducho nádherná. Mohla som sa na ňu takto pozerať večne.
Neuvedomila som si, že sa ako debilná kukám hore do oblohy a tak som do niekoho narazila. ,,Hej, dávaj pozor a vnímaj realitu, miesto toho aby si pozerala do oblohy," povedal jeden chalan. Bol približne v mojom veku, možno trochu starší. Bol asi o hlavu vyšší ako ja. Mal celkom športovú postavu, vyzeralo že sa venuje nejakému športu. Mál tmavohnedé strapaté vlasy a čokoládovo hnedé oči. Uvedomila som si, že sa na mňa pozerá celkom pobavene. ,,Ja-.. Eh-ehm.. prepáč, nevšimla som si ťa," vykoktala som sa a už sa aj vybrala odtiaľ preč. ,,Hej!," zavolal ešte na mňa zozadu: ,,Spadli ti kľúče," povedal popritom ako mi ich podával.
,,Och aha, á-áno ďakujem," zabľabotala som ako totálna hlupaňa a rýchlo odišla preč. Ktovie čo si o mne pomyslel.. V duchu som sa usmiala. Prečo ma to trápi? Pravdepodobne sa už aj tak nikdy neuvidíme. S týmito myšlienkami som otvorila vchodové dvere do domu.
Privítala ma mama. Očividne mala dobrú náladu:
,,Sarah zlatko, volala som s kamarátkou . Povedala že vôbec nebude proti, ak tam budeš pracovať hoc aj celé leto. Teraz tam majú totižto samých brigádnikov. Najstarší majú po 21 a ty - najmladšia 16. Neni to take hrozné, nie? Možno si ešte nájdeš aj nových kamarátov.. Ja budem aj tak väčšinu svojho voľného času v robote, takže lepšie pre teba, aby si sa nenudila," povedala na jeden dych. Niekedy ma prekvapuje, ako rýchlo dokáže rozprávať. Usmiala som sa. Celkom sa mi zlepšila nálada. Vôbec to nebude hrozné.
,,Jasné mami. Ja sa už pôjdem asi prezliecť do pyžama a ochvíľu spať," povedala som a vybrala sa k schodom.
,,Počkaj.. Nedáme si movie night?" opýtala sa ma mama. Celkom ma tým zaskočila. Usmiala som sa: ,,Jasné! Môžeme dopozerať ten seriál, navyše: musím si ešte užiť posledný voľný deň, pred prácou," povedala som a obidve sme sa schuti zasmiali.
,,Dobre, tak ja idem spraviť pukance a ty sa choď prezliecť," povedala. Super.
O necelých 10 minút sme už zababušené v teplej deke sedeli dole v obývačke na gauči. Ten seriál čo sme vtedy nedopozerali sme nevedeli nájsť, tak sme zapli nejaky random film na Netflixe. Bol celkom pekný, ale koniec bol veľmi smutný. Nakoniec som ho celý videla iba ja, lebo mamina v polovici zaspala. Chúďatko veľmi veľa pracuje, aby mohla uživiť nás dve. Otec nás nechal ešte keď som sa ani nenarodila. Mamina ma dostala celkom nechtiac. Na párty. O otcovi rozpráva že bol veľký hajzel. Kto by nebol? Keď nechal tehotnú ženu celkom samú v cudziom meste bez práce.. Ale to je minulosť. Žijeme tu a som rada že sa nakoniec všetko vyvinulo tak. S týmito myšlienkami som zaspala.
