Láska na ostrove

Prvý bozk

Ráno keď sa zodúdzam, zisťujem že Sabastian nieje vedľa mňa. Čo ak sa mu niečo spalo ?! Čo budem robiť?!
,,Sebastian!" bojáclivo zakričím
,,tu som. Neboj." ozve sa spoza stromu.
,,chcel som ti iba prichystať kráľovské raňajky až do postele" usmeje sa
,,to je od teba milé. Ale vystrašil si ma. Čo by som si tu sama počala?" polichotím mu
Keď mi dojde, že to asi mohlo vyzerať ako flirt, začervenám sa.
,,radšej sa najec ty trdlo." zasmeje sa
,,ďakujem ti." slušne poďakujem a začnem jesť
Keď už z ovociny nezostane nič, spýtam sa Sebastiana ,,čo tu dnes budeme robiť??"
,,ako to myslíš?" spýta sa
,,myslím to tak, že ako to urobiť, aby si nás všimli, že tu sme." mudrujem
,,môžme z kamenia vytvoriť slovo PoMoC. Čo ty na to?" spýta sa Sebastian
,,súhlasím."
Nazbieram kamienky a podám ich Sebastianovi ktorý ich začne ukladať vedľa seba.
Po niekoľkých minútach je to hotové.
,,teraz nás už určite nájdu." zošťastním
,,možno teba budú hľadať." zosmutnie
,,ako to myslíš? Teba nie?" čudujem sa
,,môjmu otcovi som ukradnutý. Teda myslím.. od vtedy čo nás mama opustila, sa uzavrel."
,,to mi je ľúto, ale určite ťa bude hľadať. U niektorých ľuďoch to nevydno, ale majú ťa radi." snažím sa mu dať nádej
,,a čo ty?" spýta sa s úsmevom
,,čo ja?" nechápem
,,u teba to nevydno ale určite ma tajne miluješ." začne sa smiať
,,to určite. Nefandi si." zasmejem sa tiež
,,ale vieš čo? Ak tu mám byť s hocikým, som rad že si tu práve ty." začervená sa
,,nieje tu najhoršie" zasmejem sa a prejdem mu rukou po vlasoch
,,tebe by sa ten hrebeň hodil" usmejem sa
,,niesom jediný kto ich má rozcuchané" zasmeje sa a začne mi ich rozcuchávať
,,tak toto si nespravil!" zasmejem sa a začnem ho naháňať
Keď ho chytím, otočí sa a pobozká ma.
Mala by som ho odstrčiť ale predsa len k nemu niečo cítim.
,,prepáč, nechcel som." povie Sebastian keď prestane
,,nebolo to zlé." Usmejem sa
,,mali by sme ísť do prístrešku, začína poprchávať." zahovorí
,,nevrav mi, že ti vadí dážď."
,,nechcem byť mokrý." Usmeje sa, chytí ma za ruku a odvedie do prístrešku
,,nechceš si zatancovať v daždi?" Usmejem sa pohŕdavo
,,neprovokuj." zasmeje sa
Chytím ho za ruku a vytlačím na dážď.
Začnem tancovať a on sa so smiechom pridá.
No po chvíli, ma znova pobozká v daždi.
,,teraz ma to už nemrzí" usmeje sa
Ja mu ten úsmev opätujem a začervenám sa.
,,už by sme mali ísť spať. Zajtra je nový deň."
,,máš pravdu." súhlasím a ľahnem si mu na rameno.
Som zmätená. Ale jedno viem. Som s ním šťastná.