Na člne

18 1 0
                                    

,,Sarah! Sarah! skoč!" kričal Sebastian
Nemala som najmenšieho tušenia prečo ma volá ale musela som sa pred hliadkou skryť. Skočila som do záchranárskeho člnu kde bol aj Sebastian
,,p-p-prečo to robíš? prečo mi pomáhaš?" čudujem sa
,,bola si najbližšie" zahovára Sebastian
,,jasne jasne" ironicky odvrknem
Kým som sa rozprávala so Sebastianom, nevšimla som si, že sa čln pohol a že sa začíname vzďaľovať od lodi.
,,o môj bože! Čo budeme robiť?!" začnem panikáriť keď si to všimnem
,,kľud ... dopádlujem tam" snaží sa ma ukľudniť Sebastian
,,už loď ani nevidno! zrýchli! veď tu umrieme!" panikárim ešte viac
,,do kelu! sme moc pomalý.. uplávala nám!" zhrozí sa Sebastian
,,vieš čo? Je to všetko tvoja vina! Keby ma tu nevoláš tak som v bezpečí!" zhadzujem naňho vinu
,,kebyže nechceš, neskočíš tu! Ukľudni sa. Doplávame tam." ukľudňuje Sebo
,,to dúfam" odpovedám.
Ľahnem si a sledujem hviezdy kým sa Sebo snaží pádlovať do bezpečia.
Ani si neuvedomím a zatvárajú sa mi oči.
Zobudím sa na to, ako Sebastian vyšiluje
,,ako sa to mohlo stať! Ja som zaspal! Čo teraz?!"
,,prosím?! Ty si zaspal? Umrieme!" začnem panikáriť aj ja
,,skúsim pádlovať. Niekde zaplávam a tam požiadame o pomoc. Dobre?" Snaží sa ma upokojiť
,,tak dobre." Upokojím sa.
Kým Sebastian pádluje, odpočívam. Keď uvidím že nevládze, vystriedam ho.
Toto sa pár krat zopakuje a kým sa snažím pádlovať zistím, že prešiel celý deň. Stmieva sa a mne sa zas začnú zatvárať oči. Chvíľu s tým bojujem no podľahnem únave. Ráno sa zobudím a vidím, že Sebo ešte spí. Zrazu niečo spozorujem.
,,OSTOV!! Sebo vstávaj! Vidím ostov!" radostne kričím

Láska na ostrove Wo Geschichten leben. Entdecke jetzt