Dear Father

3. KAPITOLA

Morgan

,,Mali by sme povedať mame, že čo sme... Urobili!" Ozvalo sa v mojom hlase.

Peter súhlasne prikývol.
,,Tak... Si daj dole ten oblek a ja ťa čakám pred garážou." A odišiel.

Dvakrát som ťukla na oblúkový reaktor a oblek sa v ňom postupne strácal.

Reaktor som si nechala na hrudi a vybehla som rýchlo z garáže.

Za dverami prešľapoval z päty na pätu nedočkavý Peter a keď som sa vedľa neho zjavila, tak sa jemne usmial.

,,Kam si dala reaktor?"
,,Mám ho na sebe. Ale psst a už poď."

Chytila som ho za zápästie a ťahala ho k domu.

Po chvíli sme sa konečne dostali cez vchodové dvere do obývačky, kde mama sedela na gauči a zas a znovu čítala tú hlúpu knihu o kompostovaní.

,,Mami?"
Odtrhla pohľad z tej nudnej knihy a vpíjala pohľad na mňa a Petra.
,,Morgan...?" Jemne sa usmiala.
Pomaly sme si sadli k nej a nespúšťali sme z nej oči.
,,Ockov Iron Man znovu funguje."
Povedala som čo najrýchlejšie, ako to šlo.
Mama sa pomaly vystrela a konečne sa tvárila zaujato.
,,Ako... Ste...?"
,,To Peter..."
Mama sa rýchlosťou svetla postavila na rovné nohy a vyštartovala do garáže. Rozbehla som sa za ňou.
,,Mami! Mami! Ten oblek tam neni!"

Po chvíľkovom behu konečne zastala.
,,Tak kde...?"

Neisto som sa usmiala a dvakrát som ťukla na reaktor na svojej hrudi. Farby obleku mi po sekundách pokryli celé telo a pred očami sa mi zjavil svetlo-modrý obraz.

Peter

Pepper sa v sekunde rozplakala a hodila sa na Morgan. Ja som tam stál, ako idiot a pozeral na nich.

Niečo ma však prerušilo. Vo vačku mi cinkol mobil. Rýchlo som ho vybral.

Bola to SMS od Happyho.

Rýchlo poď ku sebe domov, potrebujem ťa na jednu misiu.

,,Ehm... Morgan, Pepper...?"
Obidve na mňa prekvapene pozreli. Morgan sa teraz na svoju mamu podobala viac, ako kedykoľvek predtým.

,,Musím ísť..." Rozbehol som sa preč.

Morgan

Po tom, čo Peter odbehol preč, tak som s mamou šla späť do domu... A pozerali sme si rodinné albumy... Veľa fotiek tam bolo aj ešte predtým, čo sa dala mamička s ockom dokopy.

,,Tak veľmi mi pripomínaš ocka, Morgan." Pobozkala ma na čelo mama. Prikryla ma paplónom, ako to robila kedysi.

,,Chcem byť hrdinom, ako bol ocko. Porozprávaj mi o tom, ako sa ním stal."

Sadla si na posteľ vedľa mojich nôh.

,,Ocko predtým, ako skoro umrel kvôli Obadiahovi, tak bol taký... Egoista, že som sa divila, že som to zvládla. Ale ku mne bol vždy milý. " Usmiala sa.
,,Keď prežil Afghanistán a vrátil sa, tak som si uvedomila, čo pre mňa znamená. Ale časť svojho ega nechal tam. Prišiel úplne... Iný. Vyrobil Iron Mana... A s ním prišli aj problémy. Fury sa začal zaujímať spolu so Shieldom a mala ho na starosti vtedy Nat. Ja som ju zo začiatku doslova nenávidela, ale potom sme si našli cestu k sebe."

,,Ako zomrela Nat?"
,,Na planéte, ktorá sa volá Vormir. Boli tam hľadať kameň nekonečna."
,,A ona sa pre nás obetovala."
Mame stiekla slza po líci.
,,Clintovi povedala, že za akúkoľvek cenu."
Nastalo hrobové ticho. Neviem si predstaviť, aké to muselo byť cestovať v čase... A hľadať najmocnejšie kamene vesmíru...
,,No... Choď spať. Mám pre teba tony lásky."
,,Ja mám 3000 ton lásky."
Mama sa usmiala a odišla.

Flashback

,,No tyvole!" Zahnal sa rukami ocko. Čo to asi robí?
,,No tyvole." Usmiala som sa.
Ocko sa otočil a zistil, že sedím na schodoch a sledujem ho veľmi pozorne.
,,Nie! To nesmieš hovoriť!"
Pozrela som naňho pohľadom, ktorý naňho vždy zaberal.

Nakoniec som ho presvedčila, že si dáme jednu skvelú vec. Nanuk.

Zobral ma do postielky.

,,Ešte rozprávku!"
Sedel vedľa mňa a milo sa usmieval.
,,Tak ty takto na mňa! No... Kde bolo, tam bolo, zazvonil zvoniec a rozprávke bol koniec."
,,Túto nie..." Zasmiala som sa.
,,Akože nie? Veď túto máš najradšej!"

Mám pre ocka 3000 ton lásky. Nikdy som si nemyslela, že by som oňho prišla...

Koniec flashbacku.

Ďakujem za prečítanie tejto kapitoly❤ Veľmi pekne ďakujem za ohlasy na predošlých kapitolách! ❤