Ako som ovládol svet
I.
Ovládol som svet z našej ulice
Nad ňou svietia si hviezd tisíce
Betón, asfalt, samý uhlík
Vzduch čo dýcham, voda čo pijem
Stal sa zo mňa kritik
II.
Ovládol som svet z paneláku
Pod ním, v ňom je oceľ z pece
Ovládol som diktátora
Svet zo svojho PC
Diktátora som si skrotil
Teraz jeho bičom píšem
Píšem, čo môj hnev stvoril
III.
Pýchou opojený som ho však
ako kritik slovami lúzu skolil
Mŕtvy hnev kričí dole ulicou
Do tváre pľuje kyselinu umelcom
A lásku mení v žiadostivosť
Ach márnosť nad márnosť
IIII.
Stretli sa nám viac než siedmi
Každý inej farby
Závisť preodetá do zelenej
Uniformy železnej
Pýcha žltá ako kurča
Letné sú jej šaty
Žiarlivosť zas v oranžovej
zdieľa letmé pohľady
Obžerstvo si zo zvyku
neodoprie techniku
zoštíhliť sa čiernou
Hnev má farbu železa
čo stojí na živloch
V.
Lakomstvo je vo
fialovej temnej ako
noc Nepodelí sa
o svoje hviezdy
Smilstvo v nevinnej
ružovej podobá sa
ruže šípkovej
Lenivosť sa skrýva
Čo jej sily stačia,
gaštanová guľa
sa v kúte stáča
Boží chrám
000.
Ústa sú ti bránou,
obklopenou ružami
Nosné dierky dvoje okien
zahalených tmou
Oči tvoje párom vitráží
- čierne body na stráži
Celá tvár je hradným múrom;
ruže obklopené mrežami
001.
Krk tam skrýva schodisko
do temnejších útrob
Kľúčne kosti
- pár v zakázanej láske
Si už v polovičnej ceste
Nohy tých (dvoch)
zmenili sa na kmeň
Ruky tvojest' ho konárom,
prsty sú len listami
002.
A tá ich brána,
brána zakázanej lásky,
skrýva Srdce
Každá polka patrí inému
Prúdi hnev ta ich rodičov
003.
Pľúca sú
otvorená kniha - o tej láske
O láskach všetkých
Čo vošli bránou
A našli pokoj
004.
Kniha plná sľubov,
črevá sú tu záložky
Išiel by si štvornožky
Utvorili tunel
Temnicu hrôzy pekiel
005.
A láva pekiel slnkom
Čo sú vlastne zrnkom
