PLANETE MAGNIFICA
To západ slnka
nad tvojim obzorom -
- na juhu podlieha
verejným rozborom.
- Je tam dnes, či včera?
- Aké hviezdy uvidím?
Tak Aristoteles, Táles
hviezdy rátali.
Cirkev s Galileom
a Kopernikom,
sa hádali.
HRIADEĽ
- Dal som Ti slobodu vôle i času.
A vy, ako voly,
to zneužívate.
Peniaze používate,
zbraň vytasíte.
Vy ľudia!
- Ale Ty, Bože,
všetko si vedel, neposunieš
Života hriadeľ,
Veľký priateľ?
- Vedel. Ja Vás skúšam,
či ho Vy nepohnete.
To duša som Ja; náhoda?
Nie! To je klam!
Vložený miliardy dní späť.
- Prečo; všetko vieš,
hriadeľ nepohneš,
čo do všeho zapadá!
- Aj by, no zub v ňom chýba!
Ak však nový postaviť
a starý svet zrušiť,
čo Ja som človeka v obraz ušil,
Diabla - neviniatko, utkal;
- Všetko vedieť, času spleť,
kiežby sa to dalo vziať vše späť!
BOŽSKÝ PARADOX
Dve dilemy, „Ako?"
a „Prečo?".
Čo, Bože, bolo pred Tebou?
A je teda vesmír času cyklus?
A ako - že, Ty, Pane,
si dokázal stvoriť, čo ťa ničí?
Ony dve, sú to odpovede
na ne sú konečné?
Konkurenčné, nekonvenčné,
navzájom sa ničia.
Ako môžeš?
Stvoril si Ich, a oni,
nevďačne,
chcú Ťa zničiť.
A bezsrdečne,
používajú mozog,
a čo cit?
Že je to priveľa?
Triliardy tvorov, ale len
desiatky miliárd zrkadiel.
Aký máš Ty,
Pane, z toho diel?
MAMON
Všetci sa chvastajú, že čo majú.
A pritom tak veľa míňajú.
PENIAZE, ČAS a KUS DUŠE.
To v nás, čo súdi,
zatiaľ čo čas prúdi
nenávratne preč.
A peniaze stokou uberajú sa fuč.
Tá duše smútočná reč,
že bola nedoceňovaná.
- „Chcelo by to vrátiť sa do dôb,
keď peniaze neboli." - predniesla ona reč.
A čas na to
- „Rieka moja to divoká,
nesmierne kľukatá.
Smola, no vychýlilo by to
dejín ľudstva prúd.".
Duša - „Do času, čo ľudstvo
nepoznalo zlato,
kovy a kde nie je otroctva ľud.
Čas - „Vravel som
- budem krutý!",
a voda sa krúti...
BLUDIČKA
Život je šípu podobný - môžeš ho brzdiť,
ale vždy kamsi doletieť musí.
Aj keď sa ti hnusí,
vždy sa stane čosi.
Ťaháš ho za „vlasy",
a on ti medzi „prsty" preteká.
A časom naprieč
uteká, ten život šípu podobný,
sám divný.
Ku životu treba dvoch,
až tisíce.
Tie duše; tak ťa všetko kúše
- keď všetkým všetko zapadá.
Ak na duši záplata, tak jedine časom.
Ako tretie človečie dieťa -
- Set - čo nahradilo Ábela -
- však to dielo prv Diabla.
To on Strom života Eve núkol
a medzi Božími a Človečími deťmi
vrazil nevraživosti kôl -
- a ten pretrvá...
AVATAR
Myslíš si, že keď človek stratí
bytia podstatu,
bude to, ako keď je hranol,
čo nemá podstavu?
Alebo, že si predurčený
k avitalizácií, v duchu
dobra nasledujúcich civilizácií?
A telo unikne oxidácií,
keď bez kyslíku
je to zrovna tak?
A ľudí je na Zemi
ako je tam mak,
by každý ku sebe
našiel si blížny pár?
Rokov miliárd pár,
čo človek dnešku dostal tvar,
aby mohol stratiť tvár,
keď vo svetasieti tvoj status
na nete ti svieti:
A bunka vie ti, že z nej bude
uhoľný prach.
HVIEZDA
Keď my sme ako hviezdy...
To silné čo je v nás...
Ukáže len preukrutný čas.
Keď úsvit bytia nastane,
zostane len hlas.
A tok času, ako vlas,
zanechaný vo vetre.
Kto sa ho ujme?
Vlasy tie, zoradené
ako v domine, spadnú neraz.
Život je ako kniha -
- čo v nej všetko napísané je,
ani zem tým nepohne.
Čas - ťažší ako celý vesmír,
nestihol som sa zmieriť
s tým, že aj hviezda zhasne,
až teraz to uvidím...
