♡Cash & Mishellin♡

23#

Začala som sa pozvolne baliť na lyžiarsky, bola som fest zvedavá, do akej skupiny ma zaradia..
Neskôr mi mama ukazovala aké teplé sračky si mám zobrať na oblečenie, samozrejme som ju nevnímala a brala som si co chcela 👌🏻😜

„Už mám skoro po balené “ poviem s malým nadšením 😲.
Plány sa prehodili čiže ráno by som sa už nestihla zbalit, lebo vyrážame už o 8:00 😬

S boľavým chrbtom vstanem od kufra, pozriem sa von oknom a vidím ze je už večer, išla som sa na večerať a dobalit posledné hygienické potreby
„A je to“ víťazne poviem a pre valím sa na posteľ, ešte bolo skoro na spanie ale môj boľavý chrbát, čo bol 3 hodiny zhrbeny, dal jasný povel spať..

Ráno😴
„Mishell, vstávaj, zmeškáš autobus“ hovorí mi mama

Počula som ju, tak som začala rozliepat oči.
„Bože, mne sa nechce takto skoro vstávať 😩“ zamrmlem z ospalosti

„Zlatko, už je 7:30, za pol hodinu musíš byť nachystana, lebo zmeškáš autobus“

„Dobre, už idem 😴“ poviem a zamierim do kuchyne.
Rýchlo som sa naranajkovala, to ma prebralo a ja som sa svižne presunula do  kúpeľne. Umyla som si zuby a tvár. (viem že vás veľmi trápi moja každodenna rutina 😅)
Už som sa iba obliekla a schmatla kufor. Bolo presne za 10 min 8:00.

„Haló, ja už som, kto ma vezie na autobus?“ vyhlásim
Zo spálne vybehne tato a prihlási sa ako v škole „Ja“

Vyjdeme z domu, na sadneme do auta a fijúú na bus

Keď sme dorazili, bol tam už každý, rodicia pomáhaly s lyzami  a lyžiarkami.

„Vezmem ti lyže a počkám tu s tebou kým nepríde autobus, dobre?“ povie a začne vykladať púzdro s lyžami

„Diki, ale ja to zvládnem sama“ vezmem mu lyže z rúk a poberiem sa k babám

„Čaute“ pozdravím moju partu a oni ma od zdravia„No čau, už bolo na čase“ odpovedia a rozkecajú sa

V okamihu ako sme sa začali rozprávať prišiel autobus.
Všetci sa ako retardovany začali tlačiť s kuframi aby im uchytili dobre miesta 🤦🏻‍♀️. My sme čakali kým sa ty inteligenti poberu si sadnut. Konecne tam už nebola tlačenica a my sme si mohli odniesť lyziarske veci a kufre.

„V zadu už asi nebude volne“ povie sklamane Lena

Každá sme si sadla do trápnych dvojíc a co bolo najhoršie, miesta boli volne len v predu pri učkach
😩

Po 10min. sme konečne vyrazili,  nevedela som či mám plakať od šťastia, keď ten spomalený šofér nahodil rýchlosť 😂😀😌😱😱

Celú cestu som sa rozprávala s Emmou a keď sa mi podarilo aj cez uličku s Bibi a Lenou. Pred nami sedela Katy a nejaký jej nový objav 😅
No a za nami, to je to 2. najhoršie - ( ano až druhé 🤭) co mohlo byť - štetky

Neustále pindali že keď im tatinkovia nakladali kufríky, že ich oškreli a keď ich oni chceli napraviť že sa im zlomili tie veľké nagebrené pazúre 🤦🏻‍♀️

Mala som toho po krk ako všetko kritizovali tým ich pisklavým hlasom

„Si v pohode?“ opýtala sa ma Emma keď videla ako sa neustále obraciam do zadu s chuťou im niečo povedať

„Jasne, všetko v pohode“ za klamem ani neviem prečo a vytiahnem si sluchátka, s nimi prejde cesta vždy rýchlejšie a mala som pravdu

„Takže teraz menšia prestávka, do hotela to ne potrvá menej ako 1 hodinu, takže mozte si ísť niečo kúpiť alebo sa poprechádzať, za 10 min. odchádzame“ vyhlásila učka Neitová

Ledva sa postavym zo sedadla, lebo moje strpnute nohy boli krehké ako paličky, vezmem si peňaženku a idem ku východu z autobusu.

Samozrejme tu bolo milión žiakov na tlačených vo dverách,ale ani ja som nemienila čakať  ako debil, tak som sa snažila pretlačiť pomedzi nich, samozrejme ze to išlo ale bez háčiku to není ono 😉😌
Bol tu jeden neznámi co mi skoro vybil dych, sak prečo nie🙃

„Uhni ty decko“ buchne ma neznámi hlas, tento tajuplny hlas mi nebol povedomí, aj keď na hlasy pamäť nemám.. 🤔😅
Ale táto urážka ma urazila, otočila som sa k tomu debilovi, nadvihla som svoje nenamalované obočie a poviem
„Kto tu je podľa teba decko ty zasran“ odvrknem mu s mojim krutým pohľadom
„Si mi skoro vybil dych ty idiot, skludni hormón, ok?! “ poviem a vyparim sa mu spred oči, von z autobusu

Na pumpe som zbadala Katy ako na mňa čumí ako na zjavenie

„Haloo, si pri sebe 😅“ pozriem na kamošku, ktorá vyzerá ako mŕtvola

„Ehm, áno, ty si mu dobre dala, toto nenechá len tak, fúúú“
povie zarazene

„Ani neviem kto to je, ale z našej školy zjavne je, keď ide s nami na lyžiarsky 😅“ zavaham

„Ty si vymetená, je to Neon, Neon Eubanks, prišiel k nám do školy len tento rok, nečudo že ho nepoznás, chodí do 9.B.. “

„Od kial to všetko vieš😏“pre ruším ju a pozrim sa na ňu s podozrivým výrazom

„Nekukaj sa tak na mňa, poznám tam jeho kamaráta..“ povie ani nechcite vedieť ako 😅

Na pumpe som si kúpila nejaké sladkosti a vodu, potom sme sa s Katy vybrali späť do busu

🥵Tak, nová kapitola je tu, dúfam ze sa paci ☺️, budem sa snažiť vydávať častejšie ako sa len dá, ďakujem za podporu, pomáha mi to pri pisani a veľmi si toho cením 🥰🥺