♡Cash & Mishellin♡

22#

„Agrr, to sa ta ani nemôžem opýtať ci ideš na lyžiarsky? Zafnukala Bonnie v telefóne

„Myslela som si ze mi voláš na potebnejsie veci 🙄“

„No prepáč 😒😌“ odvrkne „len chcem vedieť či si odovzdala papiere na lyžiarsky, vieš predsa že som tie papiere odovzdávala“

Nemienila som tu s nou míňať kredit, tak som jej zložila a išla si ľahnúť

...

*o ďalší deň v pondelok

„Crrrrnn“ zvonilo na 1. Hodinu

Ja som ani zďaleka nemala namierené do triedy, mala som plán. Na chodbe som zmurkla na Bibi a Lenu, oni si vytiahli spreje a toaletny papier a začali sprejovat po skrinkách
To bola moja šanca

Keďže učiteľka Neitová ( tej ktorej Bonnie odovzdávala papiere) videla ze na chodbe kde má kabinet sa sprejovalo hneď vyrazila do akcie
- A ja tiež

Opatrne som vcupitala s podpísanými papiermi do jej kabinetu a prehrávala som sa v mori papierov co mala na zakrpatenom stole

Konečne som našla zložku s našou triedou, stálo na nej :

Lyžiarsky výcvik

Schmatla som zložku a vložila som tam svoje papiere,

Normálne sa čudujem, že to prešlo takto bez problémov
Pomyslím si

Opatrne idem preč z miestnosti ale cestu mi prekrizi Neitová

„Čo tu robíš záškoláčka, už dávno si mala byť v triede a vzdelávať sa“ povie nadurdene ako kohút

„Prepacte za moje excelentne správanie, ale chcela som sa len spýtať niečo k lyžia...“

„Em! Ticho! Môžeš za mnou prísť aj cez prestávku, nie sa flakat na hodine, a teraz marš do triedy!“

„Jasne, jasne už idem“ poviem veľmi presvedčivo

*už v triede

„Morway! “ zkrikne na mňa profák Bellienz

„No, už idem“ povzdychnem a sadnem si na moje neobyčajne malé miesto

„Meškáš, vieš o tom?! “ zvíšil na mňa hlas „a vieš koľko??!“
„Už to bude pol hodina!!“ pozrel sa na hodinky a premasiroval si čelo

Áno, jasne, už som tu, tak buďte kľudný, svet už nepostihne žiadna apokalipsa“ pre vrátim oči a sadnem si konečne na miesto

Zobrala som si knihy z tašky. Bellienz mal pravdu, na hodine som bola ani nie 10 min a už skončila, avšak nudné vyučko ešte nie, čakalo ma ešte 5 hodín pred sebou, keď tento horor skončí, tak konečne vypadnem s tejto mučiarne.

Odpočitavala som hodinu za hodinou

„5..4...3...2...1.!!“ Už som vyšla na chodbu a zrazila som sa s Neitovou

„Zajtra pred zastávkou“ povedala ani neviem ako 😋
Keď odišla, vítazoslavne som na ňu pozerala a myslela si „Hah, ja som to odovzdala, hah“

Na ceste zo školy som rozmýšľala co si zbalim ale vyhodnotila som ze sa zbalim zajtra ráno

Napadlo ma písať o lyžiarskom, tuto kapitolu som písala aj na ceste na lyžiarsky aj späť, dúfam ze sa paci, práve sa vraciame 😋 a bolo super ❤️🥺až moc ❤️