♡Cash & Mishellin♡

17#

Miss
Na Casha som len hnusne zazerala
Bola to jeho chyba, prečo som sa opyla ??!!

Už sa neviem dočkať na matkin 1hod. rozhovor , že na takéto veci som ešte malá ako som to mohla urobiť ....

Z myšlienok ma vytrhol Cash: „Prepáč” povedal

„To sa mi asi iba zdá , že , ty sa mi ospravedlnujes??! ” vystekla som ,
„Vypadni” ukončím debatu

„Ja..ja...prepáč..n- nechc” koktal pozerajúc sa do zeme , ja som ho však  prerušila

Keď ste sa na neho pozerali videli ste úplne iného človeka
Zbabelca

„Hovorim naposledy ,VYPADNI !!!” skriknem už naozaj naštvaná

„Idem , idem ” povie tiho, vezme si veci , oblečie sa a odíde

Hodím sa na posteľ a začnem premýšľať ... Zrazu mi začne podvedomie hovoriť

S Cashom není sme nič , nič úplne nič ..
Ale zas není škaredy , je svalnatý , pekný ...
Ani náhodou , je sprostý jak táčky
Na tvojom mieste by som za ním išla , niečo ti chcel povedať
Neposlúchaj ju , jediné prečo by som za ním išla je mu dať kopačky
Nezaslúži si ich , snažil sa byť milý
Zaslúži
Nezaslúži
Zaslúži
Nezasluži
...

„Stop ! ” vzápätí sa mi myšlienky rozvírili na prach

„Idem za ním ” poviem si , „ nie na kopačky “ uistím sa

Smelo som vyšla z izby a bez zaklopania som vošla do izby

Za stolom sedel vysoký blondaty chalan , ktorý sa znechutene pozeral do počítača, keď ma počul otočil sa a povedal „ Co chceš , ideš ma obliať vodou ? ” povedal s nezáujmom

„Nie ” poviem , a sadnem si na kreslo vedľa neho , „ niečo si mi chcel povedať “

Odtrhol oči od PC a nenápadne sa mu rozjasnila tvár

„Ja.. len..že...prepáč za moje správanie„ povedal s očami upretymi na zem

Neverila som ušiam , ale nechcelo sa mi to rozoberať

„Ehm , to je od teba milé , môžme vychádzať ako kamaráti?“ navrhla som

„Okej“ tvár mal rozžiarenú ako slniečko ( nie líšiacky , proste ako slniečko na oblohe) , prišlo mi to zlaté

Práve som sa chcela  postaviť so stolicky na odchod , no niekto ma chytil za ruku , to ma prinútilo sadnúť si

„Pusť..” naše pohľady sa stretli , jeho krásne modré oči sa uprene pozerali do mojich tmavo hnedých

„Prepač , neviem čo do mňa vošlo..“ zahanbil sa,  zdal sa mi , ako úplne iný človek

Nemala som namierené na odchod

Sadla som si mu na kolená a začala mu opravovať chyby v prezentácii

„Dobra prezentácia” pochválim ho
„Ďakujem ” povie vďačne

Nastalo ticho , nie to trápne , obyčajné , plné napätia..

Zavrela som oči , otočila som sa ku Cashovi a...

Naše pery sa spojili , no hneď sa oddelili

„Prepáč , neodolal som , v tých zavretých očiach si vyzerala na zjedenie “ zalichotil mi

„ Koľko krát za tento deň sa mi ešte budeš ospravedlňovať?” zasmiala som sa , no stále boli naše ústa iba milimeter od seba

„Ja som chcela aby si to spravil ” poviem ticho a začali  sme sa bozkávať

Nebolo to extrémne , bolo to ladné , príjemné

Cash sa zdal byť pokojný a milý , len ho treba viac spoznať

Na záver som sa mu iba vkrútila do lona , a on ma začal jemne hladkať po chrbte

Vo vedľajšej izbe ( mojej ) som začula ako mi zvoní telefón , tak som iba odišla , vyzeral byť z celého tochto (čo sa prvé stalo) vykoľajený presne ako ja

Bez slov som odkráčala do izby kde som zdvihla mobil , bola to Emma

Tak , trochu kratsia kapitola , nebola som dlho aktívna , lebo škola a učenie .. Sry , dúfam že sa ale ľúbila ♡