Puto

19. kapitola

Vravieva sa, že neexistuje taká vec, ktorá by sa nedala pokaziť. Vraj ju len stačí poriadne vziať do rúk. A presne toto v poslednej dobe zosobňujem. Všimol som si totiž, ako sa mi Noemi snaží vyhýbať. Včera, keď mi prišla vrátiť mikinu, som sa s ňou chcel porozprávať, ale namiesto toho mi ju len strčila do rúk a upaľovala späť do svojej izby. Všimol si, že som nebol na chodbe jediný, kto pozeral jej smerom. Stál tam aj nejaký vysoký blonďavý pako, ktorý vyzeral akoby požral všetku múdrosť sveta. Našťastie sa naňho Noemi ani nepozrela, takže som usúdil, že ju ani on nezaujal natoľko, aby mu venovala svoj drahocenný čas, ktorý jej ponúka spánok.

Pred večierkou nám zaklopala na dvere triedna a keď nepočula kroky, hlasy ani nič, čo by nasvedčovalo, že nespíme, tak odišla. Bolo by asi dosť zaujímavé, ak by počuli hlasy, pretože som bol jediný, kto nespal. Ležal som na posteli a premýšľal, čo sa to so mnou deje. Nepriamo som urazil dievča, ktoré malo o mňa očividný záujem, otvoril som sa v podstate úplne cudzej osobe, zanedbávam tréningy.. A to všetko len kvôli jednej osobe – Noemi. Doteraz som si neuvedomoval, čo sa deje. Potreboval som na to presne takúto chvíľu, kedy som sám vo vlastných myšlienkach. Neviem, či by som sa nazval zamilovaným. Jedno však viem. Cítim k nej niečo viac, ako je len jedno obyčajné kamarátstvo.

Tiež si však uvedomuje, že jej správanie je diametrálne odlišné od toho môjho. Ona mi nijako nedáva najavo, že by ku mne cítila niečo viac ako kamarátstvo. Maximálne ma považuje za prvého blízkeho kamaráta, ktorého tu našla.

Viac, ako jej správanie ma však škrie to, že prázdniny sa blížia míľovými krokmi. Od Markusa viem, že sa chystajú kamsi na dovolenku a potom ku starým rodičom niekam na druhý koniec Slovenska. A mne opäť začínajú tréningy a, dúfam, že aj príprava na nejakú reprezentáciu. Už to vidím, ako sa cez tie dva mesiace nestretneme, pretože keď ona bude v Poprade, ja budem určite preč. To je zákon schválnosti ovládajúci môj život.

Každopádne by som mal zavrhnúť všetky myšlienky o Noemi a uložiť sa na spánok, inak ráno umriem. A to aj napriek tomu, ako veľmi sa teším na zajtrajší program. Snáď bude budíček o niečo príjemnejší ako zaspávanie.

„Slovenské technické múzeum v Košiciach ako jediné svojho druhu na Slovensku cieľavedome zhromažďuje, hodnotí, vedecky a kultúrno-výchovne využíva hmotné doklady o vývoji techniky a exaktných vied z celého územia Slovenska. Spravuje bohaté zbierkové fondy vybraných technických a prírodovedných disciplín v ich historickom vývoji. Iniciuje starostlivosť o vybrané pamiatky vedy, výroby a techniky v Slovenskej republike, poskytuje odbornú pomoc pri záchrane a obnove týchto pamiatok. Taktiež dokumentuje podiel Slovenska a jeho osobností, z ktorých najmä Prof. Dr. Ing. Aurel Stodola a Jozef Maximilián Petzval prispeli k rozvoju svetovej vedy a techniky. Profil múzea sa formoval od roku 1948, kedy bolo verejnosti sprístupnené.
Zriadenie Slovenského technického múzea sa ukázalo ako plne historicky opodstatnené. Slovensko vo svojom vývoji patrilo medzi najpriemyselnejšie oblasti Uhorska. Vďaka nerastnému bohatstvu, jeho ťažbe a spracovaniu v baníctve a hutníctve, sa Slovensko radilo v rozvoji techniky medzi popredné európske krajiny. Z bohatej histórie vyrastala potreba múzejne uchovávať a dokumentovať pokrokové technické tradície. Za roky svojej existencie múzeum zhromaždilo viac ako 14 tisíc zbierok. Mnohé z nich majú jedinečnú a nenahraditeľnú hodnotu tak z hľadiska vývoja vedy ako aj pre prezentačnú činnosť..." Videl som na dievčatách, ako ich vôbec nezaujíma, čo nám sprievodca hovoril. Skôr by som povedal, že ich zaujímal len ten sprievodca. Až neskôr som si uvedomil, kto to bol. Ten vysoký blonďavý pako z intráku, ktorý sa snažil očariť Noemi. Tá však vyzerala, že by sa najradšej vyparila niekam ďaleko. Hoc aj Thanosovym lúsknutím prsta.

„Baby, je mi z vás zle. Nevidíte, ako o vás nemá ani len trochu záujem..?" Takže aj Dominikovi už to začalo prekážať. Úprimne, ani sa tomu nečudujem. Bolo očividné, ako ignoruje ich natáčanie si vlasov na prsty, flirtovné pohľady, úsmevy a hlavne trápne otázky, nad ktorými sa zastavoval rozum mne, nie to ešte niekomu, kto si tým privyrába.

„Kamo, kašli na ne. Už dávno predsa vieme, aké sú sprosté." Nakoniec sme si z nich začali robiť srandu. Keďže sme stáli vzadu a nemohol nás nikto počuť, pretože všetci boli zažratí do výkladu toho idiota, začali sme ich dabovať.

„Hej vy dvaja tam vzadu. Ak vás to nezaujíma, tam sú dvere.." Tak predsa len nás niekto počul. Najprv sme zmĺkli, ale potom som si uvedomil, že nás neupozornil nijaký učiteľ, ale len o rok – možno dva – starší idiot.

„Ono by ma to aj zaujímalo, keby to rozprával niekto, koho to baví a nie niekto, kto to robí len pre zisk." Noemi, ktorá sa ani neviem ako ocitla vedľa mňa, sa chytila za hlavu a hlasno si vzdychla. Chcel som na ňu pozrieť a zistiť, prečo to spravila, ale viac ma lákala očná vojna s tým trápnym blonďavým Malfoyom.

„Ak si taký frajer, môžeš sa nám predviesť." S nadvihnutým obočím ma vyzýval do tohto súboja. Chlapec nevie, že ja neprehrávam. Keď už nič, aspoň budeme mať spomienku, ako som ho zosmiešnil. Mal totiž smolu, pretože krstný tu kedysi pracoval a ja som tu, dá sa povedať, vyrastal.

Vypäl som hruď, zdvihol hlavu a hrdo sa predal pomedzi spolužiak a spolužiačky priamo k nemu.

„Tak vám teda, drahí moji spolužiaci, milé pani učiteľky a, ehm.. Malfoy.." počul som, ako sa niekoľko ľudí zasmialo, „niečo, čo si pamätám z čias, keď som tu ako dieťa často blúdil počas prehliadok, ktoré viedli profesionálne vyškolení pracovníci tohto múzea, ktorí svoju prácu nadovšetko milovali. Takže takto.. V zbierkovom fonde má Slovenské technické múzeum zastúpené baníctvo, hutníctvo, kováčstvo, strojárstvo, elektrotechnika, fyzika, chémia, fotografické a kinematografické prístroje, geodézia a kartografia, hodinárstvo, astronómia. Pochopiteľne, nie všetko nájdete priamo tu. Odporúčam vám navštíviť napríklad Múzeum dopravy nachádzajúce sa v Bratislave. Teraz ma prosím nasledujte, navštívime Múzeum letectva. Chceš ma už vystriedať alebo mám pokračovať vo svojom výklade, Malfoy?" Malfoy prekrútil očami a vymenil ma.

„Škoda, zjavne ma to bavilo viac ako teba.." neodpustil som si ešte malú drzú poznámku, keď som okolo neho prechádzal.

„Mimochodom, volám sa Sebastián Dolan, nie Malfoy.." lepšie mi nemohol dokázať, ako veľmi mu prekáža moja prezývka.

„Dobre vedieť, Malfoy."

Noemi stála presne tam, kde predtým. Pohoršene krútila hlavou a zabíjala ma pohľadom. Nech mi nehovorí, že aj ona žerie tie jeho nezáživné rečičky.

„A ja už od včera premýšľam, koho mi pripomína. Ešte aj ten úsmev má rovnako pekný ako dospelý Draco. Ďakujem za pomoc, ty namyslený tvrdohlavec.." Drgla ma do bedra – asi to mal byť bok, ale na to je nízka – a usmiala sa na mňa. Tomu jej širokému úsmevu by som sa aj potešil, ak by mi v hlave nevŕtala tá jej veta o Malfoyovom úsmeve. Buď sa s ňou porozprávam ešte dnes alebo už budem mlčať naveky.