Obličky a vajíčka (POZASTAVENÉ)

Štvrtá kapitola

Nahnevane som si hrýzla peru, keď sme vošli do izby s ostatnými a sadli si medzi nich na posteľ. Ocitla som sa medzi Lesiou a Tadeášom. Samozrejme, Stela žiarlila, a tak sa natlačila vedľa mňa.  

„Tu je to jedlo. Určite ste hladní," položil chalan do stredu tácku s chlebíkmi. 

 „Vďaka, to sme," usmiala som sa a jeden si zobrala. Samo vzal rovno dve.

„Takže. Vy traja sa ešte nepoznáte," začala Lesia. 

 Krátko som sa pozrela na chalana. Čím viac som sa naňho pozerala, tým viac mi pripomínal Číňana. 

 „Ja som Alica," začala som a podala mu ruku. 

Číňan ju prijal a otváral ústa, no Lesia ho prerušila: „Marcel, poď tu! Akurát sa zoznamujeme!" 

Odtrhla som od neho pohľad a sledovala, ako prichádza Marcel. Vyzeralo to, akoby sa zrazu vynoril z tmy. Sadol si oproti, vedľa Číňana. Jasne na ňom bolo vidno, že mu to nie je príjemné. 

„Som Leonard.Môžeš ma volať Leo," usmial sa a potriasli sme si rukou. 

 „Leonard!"zhíkol Samo. 

 Leo nadvihol obočie. 

 „Tak sa volá môj plyšák," dodal. 

 Leovi po tvári preletel úsmev. 

 „Inak,som Samo," zaškeril sa a aj oni si potriasli rukami. Natiahol sa a predstavil sa aj Marcelovi. 

Uvedomila som si, že teraz sa čaká odo mňa, aby som sa s ním zoznámila. „Alica," usmiala som sa. 

 „Viem," prikývol a uprene na mňa pozrel. Ruku mi podržal o niečo dlhšie, než bolo potrebné. Neviem prečo, znervózňoval ma. 

 „Tak,čo, ako škola? Samo, ľutuješ, že nie si v sladkej päťke, že?" ozvala sa Lesia. 

 „Som v sedmičke, ale bola si blízko. Je to v pohode. Aj keď nad fyzikou sami niekedy poriadne parí z hlavy," zasmial sa. 

 „No,tak to hej. Pamätám si na ňu," pridal sa Tadeáš. 

 Zamračila som sa a prestala ich počúvať. Zamyslene som prežúvala chlieb. Chutil úplne inak, ako ten z obchodu. Myšlienkami som sa vrátila na dvor, keď som stála s taškou v ruke a sledovala ulicu. Ešte raz som si premietla v hlave, ako sa ten tieň pohol. Vyzeral úplne ako ľudský, no niečo mi na ňom nesedelo. Skôr, než som si to stihla uvedomiť, už som v hlave plánovala nový príbeh. 

„Haló. Zem Alici. Opakujem, zem Alici. Počujeme sa?" prenikla do oparu môjho zamyslenia Lesia. 

Strhla som sa. „Čože?"zmätene som sa na nich pozrela. Uvedomila som si, že všetci na mňa pozerajú, akoby niečo čakali.