Dangerous Girl

Part 13. Dvojka

V minulej časti: „Možno by sme mohli vytvoriť neporaziteľnú desiatku. Spolupracovali by sme spolu s nimi. Nikto by na nás nemal. Možno by sme mohli ísť aj do iného miesta a budeme tam neporaziteľní!“

Musela som sa zasmiať. Nepripadalo mi to ako vhodný nápad. Ale naozaj, všetci od Biebera takto nad tým premýšľali?! Pokrútila som hlavou. Zhlboka som sa nadýchla a vyprázdnila si myseľ. Zaspala som...

…..

Ráno ma zobudila Dylan. „Kate, vstávaj! Rýchlo! Obleč sa!“ kričala po mne. „Do riti, čo horí?!“ vopchala som si hlavu pod vankúš. „Trafila si sa“, povedal Dylan. Vyskočila som z postele, rýchlo sa navliekla do rifliel a prevliekla si cez helavu štrikovaný svetrík. Vlasy som zviazala do drdolu a zbehla som dolu. „Tak to vysypte, čo sa deje?“ pýtala som sa nervózne. „Tí idioti!“ skričala Lissa, keď dobehla do kuchyne. „Nevedia, čo znamená prímerie!“ dokončila za ňu Nelly. „Vyhodili nám do vzduchu dvojku!“ povedala naštvaná Alex. „Tí zasraní kreténi!“ kričala som.

Naskočili sme do auta a prišli až k vyhoretému skladu. „Zabijem ich hneď teraz všetkých!“ zúrila som. „Ideme k nim! Teraz!“ skríkla som. Naskočili sme do auta a išli sme k nim. Vypla som motor. Auto som zaparkovala kúsok od ich domu. Vystúpila som a so zbraňami v ruke sme kráčali k ich domu. Otvorila som dvere a postavila sa do predsiene. „Bieber! Ty sviňa jedna zasraná! Kde si ?!“ zvreskla som. Chalani zbehli dolu k babám a tvárili sa zmätene. „Lissa, zlatko, čo to do pekla vyvádzate?!“ opýtal sa John zmätene a podišiel k nej. Lissa na neho namierila zbraň. „Ešte jeden krok a odstrelím ti hlavu!“ zvreskla po ňom. John len zodvihol ruky na znak toho, že sa vzdáva. „HOU HOU HOU! Čo sa to tu deje?!“ opýtal sa Justin, keď prišiel dolu do predsiene. Lissa zložila zbraň a ostatné baby, tiež poslali chalanov kade ľahšie. „Že sa pýtaš! Na čom sme sa sa dohodli? Ehm..Prímerie! Čo má znamenať dvojka?!“ kričala som. „Čo? Aká dvojka?“ pýtal sa ako prihoretý. „Čo sa tváriš tak sprosto. Ten sklad, čo ste dne sv noci vyhodili do vzduchu!“ kričala som ešte viac ako doteraz. „Ukludni sa, ja fakt neviem o čom hovoríš“, povedal Justin a cúvol. „Dohodli sme sa na prímerí, prečo by sme ho porušovali?!“ opýtal sa. „Tak kto to do piče bol?!“ už som bola fakt zmätená. „Prepáč John“, ospravedlnila sa Lissa a podišla k nemu. Zložili sme zbrane a baby sa pritúlili k chalanom. Klesla som na pohovku a začala som premýšľať. Nič ma však nenapadalo, skôr nikto....

Keď sme odchádzali stalo sa ale niečo zvláštne. Ako sme stáli na cestičke zrazu po ceste prešla čierna dodávka a začali po nás strieľať. „Všetci k zemi!“ zakričala som a hodila sa na zem. Ucítila som na sebe niečie telo. Dúfala som, že ten niekto kto na mňa dopadol nebol mŕty. Keď som však cítila ako ma zvieralo jeho telo, bola som si na istom. Bol to Justin a chránil ma celým jeho telom . Keď dodávka odišla a ja som sa postavila zo zeme, chalani nám navrhli, že buď mi môžeme zostať tam, alebo oni môžu ísť k nám. Nakoniec sme sa dohodli, že pôdu oni k nám...

Baby si chalanov zobrali do izieb, len chudák Bieber sa tam len tak povaľoval dolu na pohovke. „Ty nejdeš spať?!“ opýtal sa ma, keď som si v kuchyni robila čaj. „Nie, aj tak nazaspím. Chceš čaj, alebo kávu. Kakao?!“ spýtala som sa ho. „Nie, ale aj tak dík. Mimochodm, mrzí ma, že sme sa ti sem do tvojho mesta nasrali. Aj keď som bol vždy tvrdý ako ty, niečo vo mne sa začína meniť. Teda aspoň sa chovám lepšie k ľuďom čo sú mi sympatický“,povedal a usmial sa. Sadla som si oproti neho na pohovku a odpila si z čaju. Trochu sme sa rozprávali, aj keď som mala pocit, že vzduch medzi nami, by sa dal krájať. Dopila som čaj, a odložila šálku do drezu. „Dáš mi nejakú deku?!“ opýtal sa ma. Zasmiala som sa. „Poď!“ povedala som a ukázala na neho hlavou. Divne sa na mňa pozrel, potom sa postavil a následoval ma. Zobrala som ho do svojej izby. „Máš to tu pekné“, povedal keď si obzeral moju izbu. Usmiala som sa. „Takže, ty ma tu u seba ako necháš spať?!“ opýtal sa udivene. „Zasa si tak moc nefandi“, usmernila som ho, keď som zo šatníka vytiahla spacák a karimatku. Hodila som to po ňom. „Nechcela som ťa nechať spať na gauči. Tak budeš spať tu. Ale len takto“, povedala som rýchlo. Zasmial sa. „Dík!“ povedal a rozprestel si veci na zem. Ľahla som si do postele, a zhasla som lampu na nočnom stolíku. „Mimochodom, ďakujem za to dnes“, povedala som trošku tichšie. „Vieš, teraz už nemusíme byť nepriatelia“, povedal Justin. Prikývla som aj keď ma nemohol videť. „Dobrú noc Sturmovka!“ zahlásil. Zsmiala som sa. „Dobrú noc Justin“, čo sa to so mnou deje? Tuším začínam mäknúť.

…..

Ráno, keď som sa zobudila, Justin ešte spal. Pousmiala som sa. Bože! Čo to robím? Bláznim. Potichu som vyšla z izby a zbehla dolu do kuchyne. Vytiahla som toustovač a začala som robiť tousty. Medzitým som dala variť kávu a čaj. Do odšťavovača som hodila pomaranče. Áno svojim doteraz nepriateľom som prakticky chystala raňajky. Zvláštny pocit mať ich v dome. Keď už som mala hotovo, najedla som sa a išla som sa nachystať. Mala som na pláne ísť za Jakom. Obliekla som si tmavé rifle, bielu košeľu a biele conversky. Vlasy som zviazala do vysokého chvosta. Vzala som si kľúče od auta, mobil a za pás som si zastrčila pištol. Teraz som nemohla nič riskovať. Naštartovala som svoje biele BMW a išla som k bratovi.

Auto som zaparkovala na poloprázdnom parkovisku. Bolo asi osem ráno. Dúfam, že ho zobudím. Vyšla som hore po schodoch a zaklopala som na jeho dvere s číslom 126. Nič. Neotváral. Tak som zazvonila na zvonček. Zazvonila som druhýkrát, tretíkrát a potom som počula nadávky a kroky k dverám. Otvorili sa dvere a v nich stál môj brat len v pyžamových nohaviciach. „Čo sa stalo, že si tu tak skoro ráno?!“ naštvane sa ma opýtal a zívol si . „Pustíš ma dnu?!“ spýtala som sa. Nechal ma vojsť a potom zavrel dvere. „Prišla som ťa skontrolovať, ako som sľúbila“, hovorila som, keď som si v obývačke sadala na gauč. „Chceš niečo?!“ opýtal sa ma z kuchyne. „Len kávu, dík“, odkričala som mu.

Keď prišiel, s mojou a jeho kávou v ruke tvráril sa zmätene. „Čo sa tváriš akoby si videl ducha?“ opýtala som sa ho so smiechom v hlase. „Sestrička, čo tá zbraň?!“ opýtal sa ma keď ju zbadal. „Pre každý prípad!“, žmurkla som na ňho a on len pokrútil hlavou. „No čo, opatrnosti nie je nikdy dosť“, namietala som. „Tak ako sa cítiš?!“ opýtala som sa ho a odpila si z kávy. „Je mi fajn“ , odpovedal prázdno.

Dopila som kávu, rozlúčila sa s bratom a odišla som domov...

Keď som prišla domov, bolo asi deväť hodín. Všetci sedeli za stolom a spoločne raňajkovali. „Ahojte“, pozdravila som ich keď som prišla do kuchyne a zobrala si jeden toust. „Ahoj“, pozdravili takmer jednohlasne. „Kde si bola?“ opýtala sa ma Alex, keď som si išla sadnúť za stôl. Jediné volné miesto bolo vedľa Justina. Tak som si tam sadla a usmiala sa na neho. „Bola som skontrolovať Jaka“, odpovedala som na jej otázku. „A ako sa má?!“ opýtal sa John. „Má sa fajn“ , usmiala som sa.

O dva mesiace neskôr:

Chalani bývajú u nás. Presťahovali sa sem k nám. Tvoria také milé zamilované páriky. Len Justin býva v dome sám. Nechcel sem ísť bývať. Náš vzťah je čisto kamarátski odkedy sme partia. Povedala by som dokonca, že sme niečo ako najlepší priatelia. Zvláštne však? Ešte pred pár mesiacmi mi krv vrela v žilách, keď som počula jeho meno. Ešte donedávna som ho chcela vidieť ležať mŕtveho v kaluži vlastnej krvi. Vzťahy medzi nami všetkými sa zlepšili na toľko, že tvoríme tím a premenovali sme na “Killers“

Tá banda, čo po nás strielala, je tá istá istá, čo nám vyhodila do vzduchu dvojku. Volajú sa, vlastne oni sa ani nijako nevolajú a je ich asi sedem. Nás je desať. Už sme sa s nimi aj stretli a odvtedy dali pokoj, pretože Justin jedného z nich, myslím, že sa volal Josh, postrelil do ramena a ja som skoro zabila Davida. To je ich takzvaný vodca. Skoro som mu vystrelila mozog. Nasral ma. „Akože, čo si o sebe myslíte? Osem deciek , jedna kurva a kokot vo vedení!“ zahlásil a zasmial sa. Vystrelila som a guľka sa tesne šuchla o jeho ucho. „Dávaj si pozor na tú tvoju skurvenú hubu Teller. Nabudce neminiem!“ vyhlásila som a zasmiala sa...

Musím, nejako nenápadne poslať Jaka späť do Londýna. Nie je tu bezpečno...

Viem, že troška po dlhej dobe, ale bola som preč a tak :D no ja viem výhovorky :DD 

Tak si aspoň užite časť :) Btw. ďakujem za komentáre pri predošlej časti :3 hrozne ma to vždy potešííí :3 <3 Votes&Koments 

LOve Y♥U GUys!♥-Katherine