Ochrancovia

○ 10 ○

,,Dobre. Urob presne to čo ja." Zavelí Mina a opatrne vykročí k svojej dračici, ktorá teraz trpezlivo čakala na zemi. Mina sa tvárila, že vie čo robí, aj keď pravdou bolo, že na dračici ešte nelietala. Hnal ju dopredu iba fakt, že sa Charlie pozerá a zrejme si myslí, že vie čo robí. Nechcela mu túto domnienku vyvrátiť.

A teraz mi pomôž vysadnúť. Vyšle Mina myšlienku smerom k dračici. Tá na ňu vrhne prešibaný pohľad. Mina dúfala, že sa jej to iba zdalo.

Dračica sa mierne skloní, a trochu nadvihne pravú labu, aby na ňu mohla Mina stupiť a ako na schodíku vysadnúť medzi jej krídla. Mina sa spokojne sama pre seba usmeje. Cítiť dračicu, jej teplo a telo... Bolo to neopísateľné. Ešte výraznejšie cítila jej prítomnosť a spojenie s ňou.

Na rade bol Charlie. Ten opatrne, ako keby išlo o ozajstného draka a nie Ochrancu, pristupoval k tvorovi. Mina sa snažila zadržať úsmev čo sa pokúšal zmocniť jej pier. Zaujal ju však jeho profesionálny prístup. Nebolo pochýb, že vedel, čo robí.

Jedna jeho ruka spočinula na krku dračice. Opatrne pohladil jej modrasté šupiny. Len čo to urobil Minu na dračicinom chrbte myklo. Začervenala sa. Už zabudla, že jeho dotyk bude cítiť aj ona.

Keď Charlie skončil s obzeraním draka, svižne vyskočil na šupinatý chrbát a prisadol si tesne za Minu. Tej ešte stále horeli líca. Charlieho prítomnosť a blízkosť ju znervózňovala ešte viac.

,,Povedz mi kam letíme." Vyzve Mina Charlieho za sebou snažiac sa o nenútený tón hlasu.

,,Smer Rumunsko." Opäť cíti v jeho hlase úsmev.

Opatrne vyleť do vzduchu....Opatrne prosím. Poprosí v duchu dračicu. Tá na ďalšie vyzvania sa vynesie do vzduchu.

Mina sa musí pevne zaprieť nohami, aby nespadla zo svojho Ochrancu. Cíti ako sa naplo aj Charlieho telo za ňou. Jeho ruky spočinú na jej páse.

Výška bola... neopísateľná. Mina si v duchu nadávala za to, že lietanie na dračici nikdy nevyskúšala. Bolo to úžasné. Keďže sa zvečerilo, mohli sledovať svetielka domov a ulíc pod nimi, plávať pomedzi jemný opar oblakov až sa vyniesť nad ne a mať nočnú oblohu ako na dlani.

Let na metle bol oproti tomuto nič.

Jej tvár bola vytočená k nebu. Milovala hviezdy a nočnú oblohu. Teraz sa cítila akoby bola súčasťou nich. Len tak tak premohla nutkanie roztiahnuť ruky a nechať sa hladkať vzduchom. Bola to detinská myšlienka...

,,Je to nádherné..." Ujde jej ticho z pier.

,,To áno. Na drakoch lietame iba výnimočne. Väčšina sa nedá skrotiť. Sú veľmi temperamentné." Začuje jeho hlas pri svojom uchu. Krátko prikývne, aby naznačila, že ho počula.

,,Ako dlho budeme asi letieť?"

,,Touto rýchlosťou...Hm... Nad ránom by sme tam mohli byť."

Mina prikývne. Zrazu jej však napadne zvláštna myšlienka. ,,Asi by som nemala zaspať..."

,,Prečo?" počuje jeho otázku.

,,Vieš, dračicu ovládam iba keď som pri vedomí. Ak by som zaspala... takto vo vzduchu. V tejto výške..." Mina si predstavila ako sa zobudí rútiaca sa spolu s Charliem z oblohy smerom k zemi. Po chrbtici jej prejdú zimomriavky.

,,Aha." Charlie sa na chvíľu odmlčí. ,,Tak by sme sa možno mohli začať rozprávať."

Mina sa sama pre seba zasmeje. ,,Tak hovor, čo ťa priviedlo k drakom?"

,,Škola." Zasmeje sa tlmene Charlie. ,,Všetky učebnice o čarovných bytostiach som hltal bez dychu. Mám tiež rád lietanie. Na škole som hral... veď vieš Metlobal. Spočiatku som chcel hrávať aj profesionálne, ale napokon... Musel som to vyskúšať. Draky – to bolo to čo som hľadal. Je pri nich viacej adrenalínu ako pri Metlobale." Zasmeje sa sám pre seba.

,,Najskôr ma mama nechcela pustiť, keď sa dozvedela, že idem študovať do Rumunska bola celá bez seba. A keď sa dozvedela, že idem študovať drakov, takmer skolabovala... Ona, všetko prežíva..."

Teraz sa zasmeje Mina. Vedela si živo predstaviť reakciu Molly. Stále mala v živej pamäti jej vyvádzanie v Ráde.

,,Ale môj život nie je až taký zaujímavý ako a na prvý pohľad zdá. Čo ty? O Ochrancoch veľa neviem." Oslovi ju.

,,Hm... Ani ja som nemala extra zaujímavý život." Mykne plecami Mina sa uhladí si pár prameňov vlasov za ucho.