Ochrancovia

○ 9 ○

,,Na to." Ukáže Mina prstom na ošúchanú metlu. ,,Nevysadnem!"

Charlie zdvihne jedno z ryšavých obočí. ,,Inak sa tam nedostaneme." Mykne plecami a oprie sa o metlu.

Mina si nahnevane zahryzne do pery a prehodí si dlhý čierny vrkoč na chrbát. Nebola s ním osamote ani minútu a už jej liezol na nervy. Nemala príliš v láske cudzích ľudí. Mala iba svoju rodinu, to jej stačilo. Teraz bola nútená spolupracovať s osobou, ktorá jej nebola ani trochu blízka. Nič o nej nevedela....

,,Môžem letieť na drakovi." Zložím si ruky na hrudi. Charlieho pery sa skrútia do úškrnu.

,,Tu? Na ulici? Pred všetkými tými Muklami? Možno sú slepí, ale draka by si všimli..."

Nepáčilo sa jej ako sa na ňu vyškŕňal, akoby vedel všetko najlepšie. Akoby sa mu páčilo podpichovať ju.

,,Nikdy som na metle neletela." Prizná sa a pevne zovrie pery.

,,Myslel som si. Inak by si tu takto nevyvádzala." Znova sa uškrnie. Modré oči zabodne do tých jej. ,,Tak poď poletíme spolu."

,,Tak to určite. Ani neviem ako ti to ide..." Zloží si Mina ruky na hrudi. Na jej prekvapenie sa tento krát Charlie hlasno zasmeje. Páčil sa jej jeho smiech. Rozhorčilo ju však, že sa jej smial, preto sa prinútila udržať nahnevaný pohľad.

,,Hrával som na škole Metlobal."

,,To nič neznamená." Odvrkne mu.

,,Metlobal je tá hra na metle... vo vzduchu."

Teraz sa krátko zasmeje Mina. ,,Viem čo je Metlobal."

,,Tak, to potom vieš, že musím vedieť výborne lietať." Rozhodí rukami na pažiach si všimne pár jeho starých zranení. ,,Poď už, nech sa nezdržiavame."

Mina prevráti očami, ale urobí krok k nemu. ,,Čo mám robiť?"

,,Iba si sadni za mňa a poriadne sa drž." Mina ho neposlúchla. Určite sa ho nebude držať, ako nejaká primadona. Síce nasadla, ale chytila sa iba tenkej látky jeho košele vzadu na chrbte. Nevydržalo jej to dlho. Len čo vyleteli niekoľko metrov do vzduchu, zdrapila jeho telo rovnako mocne ako sa prichytí kliešť svojej obete.

Cíti ako sa jeho telo natriasa od smiechu. No veď počkaj, pomyslí si Mina.

Neleteli dlho. Mina si užívala výšku a výhľad na obrovské mesto pod sebou. Síce letela prvý krát, cítila sa v oblakoch ako doma. Možno to bolo tým, že jej súčasťou bola dračica, ktorá milovala lietanie.

Len čo zosadli niekde uprostred čistinky obklopený stromami, Mina odstúpila od Charlieho. Jeho pevné telo a blízkosť na ňu pôsobili veľmi nepriaznivo. Celý čas sa jej potili ruky, bola nervózna a dúfala, že na sebe nedá nič poznať.

Charlie tiež zosadol z metly a na každú svetovú stranu vyslal akési zaklínadlo. ,,Sme tu sami." Odvetí tlmene a zloží si ruky na hrudi sledujúc jej postavu.

,,Čo je?" Mina zdvihne tmavé obočie sledujúc usmiateho Charlieho.

,,No, čakám... Som zvedavý na draka, samozrejme."

Minu bodne pocit nervozity. Ešte nikdy neprivolala Ochrancu pred niekým cudzím. Nikto ju nepozoroval tak ako teraz Charlie. Dychtivo hltal očami pokožku na ktorej sa vynímali dračicine šupiny. Zrejme čakal, kedy sa opäť pohne. Dračica bola síce teraz na pôvodnom mieste, ale aj tak jej vykúkala hlava a krídla spod trička.

,,Ešte, ehm." Zamumle Mina nečujne. ,,Ešte som ju neprivolala pred nikým iným ako je moja rodina."

,,Privolala? Takto to voláte?" zaujíma sa Charlie, možno aby jej pomohol trocha sa uvoľniť. ,,My čarodejníci by sme to možno nazvali vyčarovala alebo vykúzlila?" Dumal nahlas.

,,Dračica je mojou súčasťou, iba ja jej môžem dovoliť odpútať sa od tela. Neviem... voláme to privolanie. Ako keby si ju povolával na pomoc. Preto sa aj nazývajú Ochrancovia. Chránia nás, sú nám vždy nablízku, aby nám pomohli." Vysvetľuje zanietene Mina. Cíti sa pritom ako stará mama.

Charlie sa tváril, že ho jej slová zaujali. Nervozita trochu poľavila. Mina preto posledný krát sťažka prehltla a sústredila sa na svoje vnútro.

Bolo to akési ľahšie, vždy keď ju privolávala, bolo to úplne prirodzené. Nerozumela, prečo sa tomu v minulosti tak bránila.

Uvedomila si ako sa telo dračice zhmotnilo a odrazilo od rebier jej hrudníka. Mina milovala ten pocit, tú slobodu, ktorú zrazu pocítila.

To že sa odpútanie podarilo spoznala podľa užasnutého zalapania po dychu, ktoré zo seba dostal Charlie vedľa nej.

Mina pyšne hľadela na obrovské telo dračice, ktorá teraz lietala po oblohe. Trénovali to veľa krát. Snažila sa ju udržiavať bez očného kontaktu. Síce v boji by zrejme ešte neuspeli.

Minin pohľad spočinie na Chalrim. Výraz jeho tváre sa nedal opísať. Doslova žasol nad zvieraťom, ktoré plávalo oblakmi. ,,Milujem drakov." Podarí sa mu vypustiť z pier.