Toľké potešenie, čo ti sálalo z očí,
toľká pýcha a radosť, čo okolo teba krúžila,
toľká múdrosť a skúsenosti, objímajúc život do náruči,
toľká dobrota a láska, po ktorej si vždy túžila,
vytrácajú sa už do jesenných chladných nocí.
Iskry už len tlejú,
vietor rozdúchava posledné plamienky,
len za zatvorenými očami ešte hrejú,
tmavnú sny i spomienky.
Slnečné lúče opúšťa sila,
stromy sa už sfarbujú,
bledne obzor, bledne šija,
nepatrne sa dni skracujú.
Keď príde pani Noci,
keď začuješ šuchot krídel,
keď zacítiš teplo bez ohňa,
keď uvidíš svetlo bez hviezd a mesiaca,
keď si uvedomíš, že si myseľ bez tela,
choď,
leť,
skoč!
Nezotrvávaj, nesmúť, neľutuj, neviň,
nežiaľ, nebojuj, nečakaj, nestrachuj sa...
Už nemusíš, už je rozhodnuté.
Už je tu predsa jeseň.
Možno s ňou odídeš, leto je dávno zabudnuté.
Je to tvoja jeseň, Lenka...
Ups! Ten obraz nie jest zgodny z naszymi wytycznymi. Aby kontynuować, spróbuj go usunąć lub użyć innego.
CZYTASZ
Zbierka XI.II.
Poezja*DOKONČENÉ* Zbierka básní XI.II. *Aj vám občas pripadá svet akýsi malý? Máte niekedy pocit, že aj keď je okolo vás milión ľudí, cítite sa osamelo? Vnímate niekedy, že chcete kričať, ale na miesto toho mlčíte a bezmyšlienkovite hľadíte do steny? Po...
