Kráčala si ruka v ruke s anjelmi,
tvoje biele vlasy sa stali striebornými,
každý z nás tam raz zamieri,
nech sme akýmikoľvek priebojnými.
Bola si krehkejšia ako narcisy,
ktoré už vtedy začali kvitnúť,
no v ten deň prišiel chlad akýsi,
a ty si začínala kamsi miznúť.
Šla si niekam, kam nikto nedosiahne,
niekam, kam už my nesmieme,
niekam, kde už teplý jarný vánok neovanie,
niekam, kde sa raz s tebou znovu stretneme.
YOU ARE READING
Zbierka XI.II.
Poetry*DOKONČENÉ* Zbierka básní XI.II. *Aj vám občas pripadá svet akýsi malý? Máte niekedy pocit, že aj keď je okolo vás milión ľudí, cítite sa osamelo? Vnímate niekedy, že chcete kričať, ale na miesto toho mlčíte a bezmyšlienkovite hľadíte do steny? Po...
