Vypadni, Noah!

/časť Desiata/

Ponorila som sa hlbšie do kresla a po tvári mi stiekla slza. Mohla som si hovoriť, aká som silná a že viem presne čo chcem, no nebola to pravda. Pred očami som mala len otázky a zmätok, ktorý ma sprevádzal celú dobu odkedy sem prišiel Noah. Musel prísť? Musel to všetko pokaziť? Musel sa mi zase dostať pod kožu? Mala som ho naozaj rada, no bola to láska? Dokázala som mu úplne odpusiť všetko, čo mi urobil? Áno. Dokázala som mu odpustiť a niečo som k nemu cítila. No bolo to hlúpe, bolo to úplne nanič. Moje city si robili čo chceli a pravdepodobne sa priplazili naspäť k tomu človeku, ktorý ich tak chladnokrvne odkopol... Ako je to vôbec možné? Ako to, že ho stále milujem?

Neznášala som tieto otázky, hlavne ak som na ne nemala odpovede. No prešla som si všetky posledné rozhovory s Noahom, všetky chvíle keď sme sa spolu smiali a aj chvíle, keď som kvôli nemu plakala. Stálo to za to vyskúšať. Možno ma odmietne, možno sa znova popálim alebo ma možno vysmeje. No stojí to za to.

Na mobile som našla jeho číslo a s trasúcimi sa rukami som mu napísala rýchlu SMS-ku kde stálo, aby ku mne došiel. Rozbúchalo sa mi srdce od nervozity, keď mi prišla jeho odpoveď v ktorej stálo len jedno mizerné "OK". Čo sa z toho dá vyčítať?

Kľúče v zámke som započula takmer až o pol hodinu neskôr. Debil, mohol aspoň napísať že mu to bude chvíľu trvať. Moje uštipačné poznámky ktoré som počula len ja mi dodali silu a do krvi sa mi dostal adrenalín. Do bytu vstúpila osoba, ktorá mi tak veľmi ublížila a ja som ju napriek tomu milovala.

Opatrne som sa mu pozrela do sivých očí, ktoré sa zmietali v búrke citov. Vyzývavý úsmev a jeho oči ma na chvíľu zmiatli, ale prebrala som sa v okamžiku, keď ku mne pár krokmi pristúpil. Znervózňoval ma jeho úškrn a ja som zneistela. Bol to dobrý nápad? To, že sme sa raz pobozkali ešte neznamená, že ku mne prechováva nejaké city. Zlý, veľmi zlý nápad.

Zacúvala som presne v tej chvíli ako on pristúpil ešte bližšie a stále sa samoľúbo usmieval.

,,Tak už niečo povedz, kurva!" zavrčala som nervózne. Noah len preglgol, pri čom mu viditeľne poskočil ohryzok a prstom mi nadvihol bradu ktorá bola namierená do zeme.

,,Milujem ťa, London. Je mi jedno koľko sme si toho spolu vytrpeli, zaslúžime si šťastný koniec. A ak ma odmietneš kvôli tomu hlupákovi, prisahám že mu vytrhám všetky vlasy a nakopem tak do vtáka, že už si nikdy nezašuká. A teraz to myslím naozaj vážne," povedal Noah s vážnou tvárou, no kútiky sa mu zdvihli do škodoradostného úsmevu. Ani moja tvár už nebola ustráchaná, dokonca sa mi cez polku tváre roztiahol veľký úsmev. To je ale idiot.

So všetkou silo čo som mala som ho objala a zašepkala slová, ktoré som myslela smrteľne vážne. A už navždy ich chcem opakovať len jednej osobe.

,,Tiež ťa milujem, Noah."

_______________________________________________________________________

KONIEC

_________________________________________________________________________

Tentokrát už naozaj, žiadne vtipkovanie. Tento príbeh mal byť len krátky, taký "doplnkový". Dúfam že sa vám páči koniec, aj keď pravdupovediac mohla som vymyslieť niečo originálnejšie :/  Teraz si dám od Wattpadu na chvíľu pauzu, stále budem písať ale už nebudem publikovať. Máte sa však na čo tešiť, pripravujem príbeh s názvom Dangerous ktorý bude štvrtý a zároveň posledný diel tejto "série". 

Potom mám ešte dva nápady na príbeh z jeden by sa volal Monster a druhý Koruna z kostí. Ešte neviem ktorý publikujem, no tu máte náhľad o čom by zhruba bol Monster:

Lúčim sa teda s vami pri tomto príbehu a teším sa na vás pri ďalšom! ♥️

(Ak chcete dostať upozornenie keď zverejním nový príbeh, musíte ma sledovať ale samozrejme nikoho nenútim 💕)

Deniska 🦋