Zamknutá v jednom byte s bývalou láskou a otravnou mačkou.
Nie, takto rozhodne dokonalé prázdniny vyzerať nemajú.
#2.5 (je potrebné prečítať predchádzajúci diel Choď do riti, Noah! aby ste pochopili dej)
Zlosť, ktorá mi za ten rok prúdila v žilách sa rozhorela a ja som sa cítil ako nadopovaný nejakou drogou.
London
Ešte aj teraz mi znie zvláštne keď ho vyslovím, ale ešte zvláštnejšie je že tu bola. London tu bola. Áno, bola, pretože ušla. Ušla presne tak rovnako ako pred rokom, keď sa proste vytratila a nikomu nič nepovedala.
,,Ušlo mi niečo?" Billyho zmätený hlas som vnímal len okrajovo, pretože v tú chvíľu ma napadla len jedna jediná vec.
Otočil som sa na päte a rozbehol sa ku výťahu, no ešte prv než som k nemu došiel, ma postihla myšlienka.
Čo by som jej povedal?
Pravdupovediac, vedel som presne čo by som jej chcel povedať, ale neviem či je na to vhodné miesto ulica. Zastavil som sa a z hlboka sa nadýchol. Dobre, to zvládnem. Raz som to už s London v jednom dome vydržal.
A skončil si tak že si sa do nej zamiloval.
Nakoniec som teda s pokojom na duši vošiel do bytu a tváril sa, ako keby sa nič nestalo. Však sa vlastne nič nestalo. Vzal som svoju tašku a šiel si vybrať izbu.
Byt bol nádherný a hnusný zároveň, no z nejakého zvláštneho dôvodu mi úplne vyhovoval. Moja izba bola oproti dverám kúpeľne a zariadená bola veľmi jednoducho, čo mi tiež zvláštne vyhovovalo.
Dvojlôžková posteľ so sivým povlečením, biely stolček s malou lampou, malý koberček a čudný obraz boli jediným nábytkom vo veľkej miestnosti a tak to tu pôsobilo trocha prázdne. Začal som sa vybalovať a ani nie o desať minút sa ozvalo štrnganie kľúčov, čo znamenalo jediné. Utečenec sa vrátil zbabelo domov. Musel som sa uškrnúť, no inak som jej príchod domov ignoroval.
,,Prekvapenie?" Zúfalá otázka ktorú som započul z obývačky ma však donútila sa predsa len pozrieť a musel som sa začať smiať pri tom pohľade.
Sindy, tá malá namyslená štetka, ktorá som znášal iba kvôli London vystrašene a zároveň znechutene pozerala na malé klbko ktoré držala London v rukách. Bola to obyčajná čierna mačka, mňaukajúca a sledujúca okolie. Po chvíli vyskočila z náruče a začala sa obzerať okolo.
,,To je mačka?"Mala až neprirodzene vysoký hlas a opatrne ukazovala na tú mačku. Zrejme nečakala na odpoveď pretože hneď následovala aj ďalšia otázka.
,,Vieš že mačky sú tu zakázané? A ja ich nenávidím! Je to také-" Nestihla dokončiť, lebo ju London stopla jediným gestom ruky.
,,Našla som ju na ulici! Čo som mala robiť?A navyše je roztomilá..." Tentoraz zo bola Sindy ktorá prerušila London.
,,Na ulici?!" Vložila si hlavu do dlaní a s nariekaním odišla do izby, aby sa posťažovala Billymu.
Skôr než si ma London všimne som sa zatvoril naspäť do izby. Ak tu mám stráviť celé prázdniny, musí to tu vyzerať trocha útulnejšie. A ak tu mám mať ženské návštevy, tak je to ešte urgentnejšie. Troška potrápime London nech si uvedomí, koho opustila...
