,,Wolfie, si ok?" pýtal sa Bonnie. Len som prikývla. ,,Čo si si to zmyslela, že si pred neho skočila a robila mu živý štít?!" rozkrýkol sa Freddy. ,,Veľmi dobre vieš, že sme ho chceli zabiť!" pridala sa Chica. ,,Ja som to musela urobiť!" skríkla som. Vzápätí som ale sykla, keďže mi Bonnie dezinfikoval hlbšie rany. Všetky boli hlbšie. Som síce stroj, ale cítim ako človek. Foxy mi medzitým priniesol náhradný kostým. ,,A prečo si to musela urobiť?!" vrátil sa k téme Freddy. Mlčala som. ,,No....?" nedočkavo sa pýtal. ,,Urobila som to z lásky!" Nechápavo sa na mňa pozreli. Vtedy ma niekto chytil okolo pása. Otočila som sa. Bol to Goldie. Všetci stíchli a ustúpili pár krokov dozadu. Ja som sa ocitla v silnom objatí. Objatie som mu opätovala. ,,Ďakujem, že si to urobila. Nemôžeme ho zabiť." ,,Tak to, prosím ťa, vysvetli svojmu bratovi." Odtiahol sa a poobzeral. Pohľadom zavadil o Freddyho. ,,Nemôžeme ho zabiť," povedal s pokojným hlasom a odstúpil odo mňa trošku ďalej. ,,Prečo?" spýtal sa Freddy. ,,Pretože je to náš bratranec, Freddy!",,Počkať!" zarazil sa Freddy, ,,Michael?" Goldie sa otočil ku mne a kývol na hodiny. Bolo šesť. Pomaly začal miznúť. Jeho posledné slová boli: Večer sa vrátim. Zmizol. Freddy sa už do mňa neozýval. On jediný totiž vedel, čo cítim ku Goldiemu.
