5.

5 1 0
                                    

Ráno som sa zobudila úplne unavená.
Nespala som a rozmýšľala prečo som vlastne klamala Mikovi o tej jazve. Dnes ak s ním budem tak mu to poviem.
Do školy som sa obliekla úplne obyčajne. Rifle a tričko nič zaujímavé. Vyšla som z domu a keď som bola v autobuse zapla som si wifi. Prišla mi žiadosť o priateľstvo od nejakého Romana. Nepoznala som ho a tak som rozklikla jeho profil. Bol to on.
Ten chalan zo včera z kabinetu našej triednej.
Prijala som žiadosť. Zostatok dňa prebiehal úplne v pohode a ja už som sa tešila kedy uvidím Mika. Čo to táram veď on je teda bol na mňa hnusný.
*******
Keď som vyšla zo školy už tam stál a ja som sa hneď potešila. Odzdravila som Viky a išla som za Mikom. Objal ma ešte silnejšie než včera.
,,Ahoj. Vyzeráš skvele". Polichotil mi.
,,Ďakujem ani ty niesi na zahodenie." zasmiala som sa a išli sme.
,,Nepôjdeme dnes ku mne?" Spýtala som sa po chvíli ticha.
,,Nejdeš na to rýchlo?" Šibalsky sa usmial a ja som nevedela čo povedať.
,,Heeeej nebuď labuť". Zasmiala som sa.
,,No dobre tak ideme k tebe" bola som rada , že súhlasil.

*****

U mňa sme si spravili popcorn a pozerali tv. Ani neviem ako zaspala som. Na Mikovom ramene.

OdtieňWhere stories live. Discover now