Zostaň prosím !

2

„Nie!“ skríkla som na otca, keď mi oznámil to, čo som vlastne aj čakala.
„Mia, myslíš, že ja som nadšený z toho, že nejaký osemnásť ročný chalan bude spať s mojou dcérou v jednej izbe ? Ja ti dôverujem, tak skús aj ty mne, nebude to také zle.“ Povedal na svoju obhajobu. „Čo ak bude chutny ?“ ozvala sa Rosalia. „Tu mu nedáva právo byť v mojej izbe!“ skríkla som zas. „Môžete prestať vrieskať, chcem sa najesť!“ teraz začal vrieskať aj Riccardo. „Ak bude chutný, tak ti nebude vadiť ani to, že by si ľahol do tvojej postele!“ uchechtla sa Siena. „Dosť !“ zastavil nás otec, „ Budete spať len v jednej izbe, celý deň sa nemusíte ani vidieť a ty Siena nevrav hlúposti, pretože Mia sa vie ovládať a verím že aj Matt.“

„Matt? Och nie je to meno také sladké!“ povedal Adam, ktorý napodobnil Sienin pohľad a prízvuk. Ona sa zamračila a chcela mu dať facku, lenže on jej stihol chytiť ruku. „Ani na to nemysli sestrička, inak by som musel spraviť niečo pod moju ligu.“ Povedal neviine a tváril sa ako gentleman. Adam sa správa stále ako dieťa a rád provokuje, ale je dosť ochranársky, a zato ho zbožňujem a nenávidím zároveň. Otec si len vdýchol. Zrazu mu zazvonil telefón. Keď dovolal, tak nás všetkých poslal do auta.

Ten chlapec príde vlakom a otec chcel, nech sme tam všetci. Máme veľké auto v predu je miesto vodiča a spolujazdca, tam sedí otec s Adamom. Za nimi sedí Siena, Riccardo a Rosalia, nakoniec ja ležím rozvalená cez tri sedadlá, aj keď viem, že cestou späť to bude inak. V aute som počula Sienu a Rosaliu sa chechtať a v tom Riccardo preliezol cez sedačky ku mne. Sadli sme si cez cele sedadlá oproti sebe.

„Už to so ženami nezvládam, stále sa chechtajú a vravia svoje teórie o tom, aký bude Matt zlatý.“ povedal a tváril sa frustrovane. S Riccardom mám úžasný vzťah a viem, že mu môžem povedať všetko. „Ešte že máš mňa, takú skvelú sestru, ktorá nepotrebuje v jednom kuse rozprávať o chalanoch však?“ povedala som namyslene. „To preto že ťa od tvojich štyroch rokoch vychovával otec, Adam a samozrejme to najlepšie- ja.“ Povedal namyslene zasa on.
Prekrútila som očami a opýtala som sa ho: „Vieš, že ťa neznášam ?“ on sa usmial. „Viem, že ma zbožňuješ.“ Usmiala som sa, no neprotestovala som, lebo mal pravdu. Lepšieho brata som si nemohla ani želať.

Ďalej cesta pokračovala v tichosti. Cesta nebola dlhá, ale mne prišla nekonečná. Keď sme tam došli, tak sme museli ešte čakať, pretože vlak meškal. Keď zastavil, tak vyšiel nával ľudí. Otec sa usmieval od ucha k uchu, Siena a Rosalia sa snažili vyzerať čo najviac sexy, niekedy sa čudujem, prečo ich tak milujem. Adam ťukal do mobilu a my s Riccardom sme pozorne sledovali ľudí. Mám ho. Je to on. Ide sem.