Epilóg

294 22 0
                                    

Evie
Čas plunul rýchle. Odkedy sme sa vrátili z Nemecka sa stalo veľa vecí. S Buckym sme sa zobrali, ja som dokončila školu a mala som to šťastie že šéf ma ešte prijal naspäť do práce. Na tvár Lizzie v momente keď sme jej doniesli Jacoba nikdy nezabudnem. Do očí jej nahŕkli slzy a nevedela prestať ďakovať. Ľudia z Avengers sa medzičasom akokeby sa stali mojou druhou rodinou. S Wandou a Natashou sme chodili na dámske jazdy a na tie párty v Stark toweri nikdy nezabudnem.

Bucky
Vedľa Evie som sa cítil šťastný. Už to bude asi rok odkedy ma zachránila a za to jej budem do smrti vďačný. Vtedy som sa do nej mohol druhýkrát zaľúbiť. Pravda že doktori zo S.H.I.E.L.D nevedeli zo mňa všetko vybrať takže občas ešte mávam také chvíľky ale ona stojí pri mne a odpúšťa mi to. Práve sa prechádzame v Central Park. Milujem toto miesto a hlavne cez jeseň. Policajti boli taký dobrý a požičali nám aj tento raz kone. Evie u nich občas aj pracovala takže bola česťnou členkou NYPD. Bola šťastná. Viac mi nechýbalo. Slnko už pomaly zapadalo takže sme obrátili kone a vrátili sa domov.

Evie
Dvere som ani nezavrela a letela som do sprchy. Po dlhej jazde je dobrá horúca sprcha na nezaplatenie. Potom ma vystriedal Bucky ktorý tam bol možno aj hodinu. Zatiaľ som uvarila čaj a na tanier som vybrala dve kusy slivkového koláča ktorý som piekla včera. Pobrali sme sa do spálne. Zapla som telku a pustili sme si tie krásne staré rozprávky. Síce som už dospelá ale aj tak ich rada pozerám.

Bucky
Milujem jej slivkový koláč. Vždy ho upečie výborne. Kým som srkal čaj ona aj zaspala. Iba som sa usmial, vypol telku a čaj položil na stolík. Objal som ju a pomaly sme zaspali.

The Soldier I MetWhere stories live. Discover now