The Soldier I Met

Kapitola 5.

Bucky
Pozeral som ako vychádza schodmi až kým mi nezmizla z pohľadu. Naštartoval som motor a nabral smer ku mne. Cesty boli plné hoci bolo iba ráno. Keď som dorazil domov tak som rýchlo vybehol zabalil pár vecí a šiel naspäť ku motorke. Hneď ako som sa ku nej vrátil na sedadle som uvidel list. "Pán Barnes, majte sa na pozore. Odseknete jednu hlavu a narastú dve nové." Obzrel som sa či ma nikto nesleduje ale videl som iba ľudí ktorý sa ponáhľajú buď do práce ale niekam inam. Nasadol som a odišiel k Evie. Kľúče ktoré mi dala som rýchlo vybral z vrecka a odomkol dvere. Mala nejakú tú poštu, tak som ju zodvihol zo zeme a zobral ich do kuchyne. Pozrel som po byte a vzdychol si. "Svet sa zmenil." Pokúsil som sa urobiť nejaké jedlo ale tie "mašiny" nefungovali. Zrazu niekto zaklopal na dvere tak som šiel otvoriť. Bola to Eviena kamarátka, ako sa len volala? Aha Lizzie. "Kde je Evie? Je to dôležité." "Evie je v škole, prečo čo sa stalo?" "Bucky, však? Neviem či ti už Evie o tom hovorila ale môj brat Jacob sa nevrátil domov. Dostala som aj list od nejakej Hydry ale neviem čo znamená tak som sa chcela opýtať Lizzie." "Taký list dostala aj ona a aj ja. Tvojho brata uniesla Hydra, jedná organizácia s ktorou som mal dočinenia. Chcú aby som tam šiel ja, aby som zachránil tvojho brata. Chcú ma naspäť." "Aha a Evie o tom vie?" "Áno, už som jej to hovoril." "Ach jaj, čo len bude?" Chytila sa za hlavu. "Neboj sa, pokúsim sa ho dostať napäť v bezpečí." "Ďakujem, keď sa vráti nech mi zavolá, potrebujem s ňou mať babské reči." Odišla. Ako sa zdá Eviena jediná kamarátka. Prezrel som si jej listy. Mala tam iba nejaké reklamy ale bola tam jeden list so znakom Hydry. Ihneď som ju otvoril a prečítal. "Mladá pani, našli ste si zaujímavého kamaráta. Dajte si pozor, raz sa ku nám ešte vráti. Hydra."  Odišiel som ku oknu, a pozrel sa na New York. "Kde budete vy šmejdi." šepol som si. Ľahol som si na gauč a pokúsil zaspať ale nemohol som. Bál som sa keď sa zobudím, keď sa vôbec zobudím, že zase budem bábka v rukách tých diablov. Pozrel som sa na hodinky. Mal som ešte hodinu na to aby som ju šiel čakať. Vyšiel som z bytu, ktorý som aj zamkol, a zbehol som ku mojej motorke. Zaparkoval som blízko môjho miestečka. Keď som tam došiel tak tam už niekto bol. Pravdaže nie je to iba moje miesto ale zriedka kedy tu vidím ľudí. Bol to vysoký, štíhli muž v čiernom. Keď sa otočil hneď som ho spoznal. "Myslel som si že tu už nechodíš." "Steve." "Bucky." Objali sme sa ako dvaja starí kamaráti. "Počul som o tvojej kamarátke, so S.H.I.E.L.Dom sa pokúšame dolapiť Hydru, nuž odkedy existuje. Tento prípad to možno konečne ukončí." "Počúvam." "Musíš s ňou prísť na základňu, vidím na tebe že si jej povedal o tom ako sa to celé stalo. Fury sa tomu nebude moc tešiť ale aspoň jej to vysvetlí lepšie." "Teraz je v škole. Idem po ňu tak či tak, zastavíme sa tam." "Diki. Po takom dlhom čase sa zase stretneme a zase sa rozprávame o takých veciach." "Už sme raz taký." Zasmiali sme sa, podali sme si ruky a Steve odišiel. Pobral som sa späť ku motorke a potom som sa už ponáhľal čakať Evie. 

Evie
Prečo je škola taká nudná? Dlhé hodiny čakania sa konečne skončili. Vyletela som z školy ako keby ma pustili z väzenia. Bucky už ma čakal s motorkou ale zase mal ten smutný výraz. "Ahoj, tak prežil si to bezo mňa?" "Ahoj, hej no v pohode. Počuj musíme niekde skočiť, nepotrvá to dlho a tvoja kamarátka ťa hľadala. Povedala že potrebuje s tebou mať babské reči." "No hej občas sa musíme porozprávať. Tak a kde to pôjdeme?" "Prekvapenie." Usmial sa a žmurkol. Bol to taký falošný úsmev ale bol to úsmev. Nasadli sme, ja som ho objala a vidali sme sa na cestu. Nešli sme z New Yorku preč ale bolo to trochu ďaleko od parku. Ešte sme chvíľu šli no a po tej chvíli Bucky zastavil motorku. Ponúkol mi ruku a povedal "Dáma." Usmiala som sa a chytila ho za ruku a zosadla z motorky. Urobili sme pár krokov a on zastal. "Tak tu sme, trochu počkáme lebo tu niekto nie je." "Ten niekto tu už dávno je len ty meškáš." Ten hlas patril vysokému blonďákovy. Hneď som ho spoznala. "Ak dobre viem Evie Madden, teší ma." Pobozkal mi ruku. "Steve ak sa nemýlim." Začervenala som sa a Bucky sa zasmial. "Ďakujem že ste zachránili New York." "Nezachránil som ho iba ja. Bucky radšej poďme, nie je to tu veľmi bezpečné." Odviedol nás na strechu jednej veľkej budovy. "Kde to sme?" Spýtala som sa a oni ako keby naraz povedali "V budúcnosti." Steve stlačil nejaký ovládač a pred nami sa pomaly zjavil nejaký super moderný triskáč. Pozreli sa na mňa ako na to pozerám s otvorenými ústami a potom sa Bucky ozval "Dámy majú prednosť." Nastúpili sme a Kapitán si sadol za volant či ako sa to volá u lietadlách. "Vážený cestujúci víta vás na palube Quinjetu Kapitán Steve Rogers." Bucky sa rozosmial a ja s ním. "Bože Steve ty si sa nezmenil. A vlastne kde to ideme?" Pozrela som sa na Buckyho. "Takže ani ty to nevieš." "Ja to viem len sa pýtam za teba." "Ideme do Washingtonu." Povedal nakoniec Steve. Ja som iba vyvalila oči ale oni sa iba usmievali. No aspoň so stretla Buckyho kamaráta. Ani nie za pol hodinu sme boli vo Washingtone. Pristáli sme pri jednej čudnej budove. Bola zložená z troch budov ktoré vyzerali ako stĺpy, tie boli prepojené. "Dámy a páni toto je Triskelion, základňa S.H.I.E.L.D-u." Vystúpili sme z lietadla, ale Bucky ma musel držať za ruku aby som nespadla bo som sa pozerala kade mi oko dovidelo. Na recepcii nám dali štítky s menami a šli sme ďalej. Nastúpili sme do výťahu a Steve povedal "Ku kancelárii Nicka Furyho." Výťah sa pohol smerom hore a zastal až na predposlednom poschodí. "Poďte, trocha meškáme." Chytila som Buckyho ľavú ruku a trocha to stískla. Šepol mi "Kľud maličká nič sa nestane." Prvý krát ma tak nazval. Vošli sme do jednej kancelárie. Stál tam vysoký čierny muž, mal na sebe dlhý, čierny, kožený kabát. Mala som ten pocit že je to Fury. Mala som tak trochu strach z neho bo vyzeral ako keby nám chcel uhryznúť hlavy. "Vítam Vás. Som Nick Fury."

No nie je to nic moc, ale dúfam že sa to páči. Keby niečo tak píšte.
Eva