The Soldier I Met

Kapitola 9.

Evie
Pomaly som otvorila oči a zistila som aká je Buckyho posteľ teplučká. Viac som sa zababušila do nej a zaspala som na ďalšiu hodinu. Keď som sa znovu zobudila našla som malý odkaz na papieriku. Dobré ránko. Nechcel som ťa zobudiť. Šiel som si trocha zabehať, hneď som naspäť. Bucky. Posadila som sa a ďalej držala jeho odkaz. Mal krásnu izbu, trocha neupratanú, ale krásnu. Postavila som sa a nadýchla. "Asi si pôjdem niečo navariť."

Bucky
Zbehol som do parku. Už som to musel urobiť, musel som sa nejak hýbať lebo celé dni sme iba presedeli. Prebehával som cez mnohé mostíky a pri viacerých ihriskách. Uvidel som aj koč s dvoma bielymi koňmi. Evie mi spomínala že predtým jazdila tak ma napadlo že by sme si mohli niekde zajazdiť. U policajtov by som sa aj mohol opýtať. Stanica nebola ďaleko tak som tam aj zabehol. "Dobrý deň pane, pomôžem nejak?" "Dobrý deň, som seržant James Barnes." bez slova vstal a zasalutoval, zo slušnosti aj ja. "Máte tu kone však?" "Áno pane, prečo?" "Mám jednú dobrú známu a rada jazdí na koni. Musela prestať lebo nestíhala a ani nevedela kde by sa tu dalo. Chcel by som sa opýtať či by sme nemohli na takú hodinku zajazdiť v Central parku." "Opýtam sa pane. Počkajte tu prosím." Odišiel a ja som tam stál a čakal. Už dávno som nepoužil svoju hodnosť, bol to celkom dobrý pocit. Mali tam fotky o policajtoch na koňoch a podobné. Dúfam že sa to vydarí lebo fakt ju chcem prekvapiť. Ten chalan sa konečne vrátil ale aj s kolegom."Dobrý deň. Pane máte aj nejaký dôkaz o tom že ste seržant lebo hocikto by si sem mohol vkročiť a povedať že je hoci aj prezident." Vybral som peňaženku v ktorej som mal preukaz od S.H.I.E.L.D-u. "Prepáčte seržant. Poďte ukážem vám kone." Podali sme si ruky a aj šli. Nesalutoval možno preto lebo mal vyššiu hodnosť. Vošli sme do stajní kde to páchlo od koní. V tej vône bolo aj niečo dobré ale neveľmi sa páčila. "Títo dvaja sú asi najlepší. Joye a Jasper." Stáli predo mnou dvaja žrebci. Jeden hnedák a druhý čierny. "Pre Vašu známu by som radšej dal Joyeho, pôjde s vami ešte jeden od nás. Pre istotu." "Pravdaže, nevadí. Ja budem mať potom Jaspera, však? Dnes ešte prídeme." "Budeme čakať."

Evie
Celý deň som nič nerobila iba som tam sedela a čumela na telku. Bucky bol ešte vždy preč. Kde asi trčí? Počula som klopanie tak som šla otvoriť. "Daj si legíny a nejaké tričko ktoré si môžeš zašpiniť." Bol to on. "Kde si bol?" "Urob to, cestou ti to poviem. Ver mi." Tak som sa šla prezliecť. Počula som ako vošiel do sprchy. O pol hodinku sme boli aj hotový. "Bucky prosím povedz to." Urobila som psie oči ale on iba žmurkol. Šli sme na policajnú stanicu. Myslela som si že iba tam šiel niečo dať ale nie. "Tak a sme tu. Poď už na nás čakajú." "Čo?" Bucky a jeho prekvapenia. "Vítam Vás seržant aj vás slečna Madden. Poďte, už sme hotový." Ako nás ten policajt sprevádzal neviem kam som šepla Buckymu "Bucky." "Uvidíš, neboj sa." Vzdala som to, nechala som sa prekvapiť. Ako sme šli som zacítila kone, tá vôňa mi pripomínala moje tréningy. Pamätám si ako moja trénerka ma prezýval Fazuľka lebo som bola trocha vtedy slabšia a nevedela som vysadnúť na koňa ktorý bol aj tak najvyšší. Keď som bola na tréningu som mala skvelí život. Bola sranda. Šli sme ďalej a ďalej až kým som zvískla od radosti a objala Buckyho, prišli sme ku stajniam. "Buckyyy." Som tam pišťala ako nejaká myš. Policajt nás priviedol ku dvom nádherným koňom. "Tak ten hnedák bude váš slečna, volá sa Joye a čierny bude váš pane, volá sa Jasper." Nevedela som čo povedať. Išiel s nami ešte jeden policajt ale nevadilo mi to. Rok som už nejazdila takže to bolo trocha čudné ale rýchlo som si zvikla na Joyeho. Bucky kým si vysadol ja už som bola pri bráne a čakala na nich. Bol to krásny pocit znova sedieť na koni. Konečne sme vyrazili. Policajt nás viedol do krásne jesenného Central parku.

Bucky
Tešil som sa z toho že aj ona sa teší. Na koni som naposledy sedel za vojny aj to preto lebo s chlapcami sme sa hecovali. Nebolo to veľmi ťažké lebo policajt mi ešte pred tým ako sme vyrazili povedal čo sa smie a čo nie. Bola to sranda. V parku bolo zopár ľudí ale aj tý sa za nami pozerali ako keby sme boli neviem čo. Bolo trocha čudné ale nás to vôbec nezaujímalo. Evie si to užívala. Nerobila to rok takže ju chápem. Ja som nerobil veľa vecí od toho dňa. Celý čas sme sa rozprávali. Naučila ma trocha klusať ale jazdenie asi nebude moje obľúbené hobby. Ona si tam cválala a klusala koľko sa jej zachcelo a som sa zatiaľ rozprával s policajtom o chlapských veciach. Asi po hodinke sa unavila a vrátila ku nám. "Tak čo slečna, páčilo sa?" opýtal sa policajt "Ani neviete ako." "Jazdíte dobre, nechceli by ste sa ku nám pridať? Nie ako policajt ale iba na nejaké tie slávnostné sprievody alebo keby Joyeho jazdec chýbal." Ja som sa na ňu usmial, nevedel som že sa ju toto spýta ale tešilo by ma to. Bolo vidno že škola ju trocha nudí a práca by sa jej zišla. Pozrela sa na mňa a ja som vedel že čo chce "Ak to chceš." Zasmial som sa a pár krát prikývol.

Evie
Neuveriteľné! Konečne mám prácu. "Príďte aj zajtra ak máte čas a podrobnejšie sa porozprávame." "Prídem, prídem." Pobrali sme sa domov. Odsedlali sme kone a Bucky ma odviezol ku sebe. Prvé čo bolo keď som vošla do jeho bytu bolo že som sa zhodila na gauč a hneď aj zaspala.

Bucky
Zobral som jej ruksak a dal som jej dole topánky. Vôbec sa nezobudila. Prikril som ju a šiel som aj ja spať. Mali sme skvelý deň ale boli sme obaja rovnako unavený. Zhodil som sa na posteľ a ihneď zaspal.

Keď sú nejaké chyby tak väčšinou kvôli autocorrectu, sorry. Dúfam že sa kapitola páčila.
Eva