Sladká ako med

Večer ako z rozprávky

V tom niekto začal klopať na dvere. Nechcelo sa mi vstávať ale dokopala som sa k tomu a otvorila som. Vo dverách “nečakane” stál Berry.

“Čo chceš?”

“Milé privítanie.” zasmial sa a ja som hneď oľutovala že som mu otvorila.

Ticho som naňho hľadela a čakala čo povie. Myslím že mám dobrú schopnosť na hádanie pocitov ľudí. Videla som že bol nervózny. Začal si šúchať zápestie. Všimla som si že má vytetovaného vlka. O môj bože naozaj má vytetovaného vlka? Od detstva majú pre mňa vlci dôležití význam.

“Noo… Ja som sa ťa chcel spýtať či nepôjdeš so mnou na tú disko… tedaa no ak budeš chcieť.”

“Už som ti hovorila že tam nepôjdem.” druhá vec ktorú som hneď oľutovala.

“Aha… noo.. tak ja už asi pôjdem. Maj sa Honey.” milovala som ako vyslovil moje meno. Nemohla som sa ale pozerať ako odchádza.

“Berry počkaj.” zastavila som ho.

S úsmevom na ústach a v očakávaní v očiach na mňa hľadel.

“Chceš ísť ďalej ? Naa … napríklad na čaj ? Alebo na niečo čo máš chuť ?” Nečakala som na odpoveď a rukou som mu ukázala smerom k chodbe ktorá viedla ku schodom. Išiel tesne za mnou, cítila som jeho dych na krku. Vyšli sme schody a ocitli sa pred mojimi dverami do izby. Vošla som ako prvá aby som sa uistila že je všetko upratané.

„Tak vitaj v mojej izbe. Pokojne si sadni.” Mykla som hlavou smerom na posteľ.

„Ďakujem. Kde tu máš gramofón? Mohli by sme si pustiť tú platňu.” Usmieval sa ale stále bol nervózny.

To som bola po pravde aj ja. Ešte nikdy u nás na návšteve žiadny chalan nebol, nie to ešte taký s ktorým sa poznám pár hodín. „Gramofón? Ehm...jasné tu ho mám.” Prišla som ku mojej bielej komode kde bol položený.

“Máš úplne odlišnú izbu ako ja. Samé rastlinky a popravde cítim sa tu veľmi dobre.” povedal kým som zapínala gramofón.

„A akú izbu máš ty?” Otočila som sa na neho.

“Niekedy ti určite ukážem.. nie je to síce nič moc ale mám jedno tajomstvo. Milujem umenie a kreslenie. Mám stenu kde si lepím všetky moje kresby a fotky ktoré som odfotil. A čo baví tak teba?” pozorovala som ho ako rozpráva o svojej vášni. Veľmi ma to zaujalo ale stále som hľadela na jeho kerku.

„Mňa? No mňa celkom zaujímajú knihy, hudba, romanticke filmy a… môj zajačik.” Zasmiala som sa a na sekundu som sa mu pozrela do očí no potom som ďalej zízala na vlka.

“Ozaj kde ho máš ? Inaak ...tuším sa ti páči moja kerka. Si dosť nápadná.” zasmial sa a mňa zalial rumenec.

Vzduch sa opäť začal meniť na moju trápnosť a ja som sa znova dusila. „Ehm… No ja… Berryho mám dolu v kuchyni ale teraz sa mi ísť dolu nechce.” Snažila som sa ignorovať to čo povedal.

„Máš rada vlkov?” Spýtal sa a narovnal chrbát.

„Sú fajn.” Odvrkla som. Nemohla som do neho nahučať že ich milujem a že sú to najkrajšie stvorenia na tejto planéte.

„Pustíš tú platňu?” Odbočil od témy.

„Aha jasné. Počkaj chvíľu.” Natiahla som sa po platňu a uložila ju do gramofónu. Po izbe sa začali ozývať príjemné tóny piesne a mne sa už vzduch nezdal až tak naplnený mojou trápnosťou. Doslova sa mi ľahšie dýchalo.