Naughty Boy

28

Dnešok sa nemal líšiť od posledného týždňa v škole. Ráno som vstal, vyčistil si zuby, na poslednú chvíľu sa pobalil do školy a v autobuse vybral z tašky predmet, z ktorého sme mali písať, a počas celej cesty venoval svoju pozornosť iba knihe.

Keďže všetky doobedia a večere som trávil u Taehyunga, nemal som veľa času na učenie.

Neberte to tak, že som sa o to nepokúšal, no vždycky pri pokusoch venovania sa školským povinnostiam ma Taehyungova prítomnosť dokázala tak rozptýliť, že potom už na učenie nebol čas. A tak jediná možnosť bola, dobehnúť všetko za dvadsať osem minút. Nebolo to najpohodlnejšie, no sluchátka v ušiach mi dostatočne pomáhali sústrediť sa.

Ani som si neuvedomil, ako ma ešte stále naše nedorozumenie s Jungkookom trápilo. No všetká tá nevoľnosť v oblasti hrudníka sa vrátila v momente, keď okolo mňa prešiel, môj najlepší kamarát z detstva, bez povšimnutia.

Slzy sa mi automaticky nahrnuli do očí a moje pocity sa zase dostali na povrch.

Rýchle som sklonil svoj pohľad k zemi a svižným krokom sa predieral pomedzi študentov, utierajúc si horúce slzy z líc.

Ale to by nebol tento príbeh fikciou, keby som na pokraji svojho zrútenia nenarazil do neznámej osoby.

Zdvihol som hlavu a pozrel sa do tmavohnedých očí. Ihneď som si uvedomil, že neznáma osoba, do ktorej som náhodne vrazil je Yoongi s červenou čelenkou vo vlasoch, ktorá odhŕňala jeho prefarbené mentolové pramienky.

V tú chvíľu som aj zabudol na svoje slzy a zlý pocit, páliacu moju hruď. Jediná myšlienka, ktorá sa mi stále odohrávala v hlase ako pokazená kazeta, bola tá ako úžasne Yoongi v tú chvíľu vyzeral.

Srdce mi šialene búšilo do rebier až som mal pocit, že sa chce z môjho hrudníka vytrhnúť k Yoongimu. Potom som si náhle spomenul na incident s donáškou pizze a ihneď som sklonil svoju hlavu k zemi. Cítil som sa trápne. Yoongimu určite došlo, že Taehyung, muž ktorý mu ponúkal peniaze na viac, je hlavný dôvod prečo som na tréningy basketbalu prestal chodiť.

,,Ah-m...Prepáč." Po chvíli som sa spamätal a konečne od neho odtrhol zrak. Znovu som sa rozbehol smerom do učebne, kde som mal mať nasledujúcu hodinu. Nedokázal som sa spamätať z toho čo sa práventeraz udialo. Nechápal som svojím pocitom. Prečo sa mi pri ňom tak rozbúchalo srdce? Pri Taehyungovi sa mi to ešte nikdy tak nestalo. Isteže, bolo tam to bitie srdca zo vzrušenia. Bolo tam, ale nie tak ako pri Yoongim.

Čo povedal Taehyung? Nepočul si Jiminie? Máš sa od neho držať čo najďalej.

Pozrel som sa na miesto, kde mi ešte stále bilo srdce a povzdychol si.

,,Prečo sa správaš ako blázon? Nerozumieš tomu, že teraz patríš Taehyungovi?" Prehovoril som splašeným hlasom k svojmu najdôležitejšiemu orgánu tela a zrejme aj k najhlúpejšiemu a potom sa radšej stratil za vysokými lavicami v chemickej učebni.

,,Tak? Aký bol deň?" Opýtal sa ma Taehyung sediac predo mnou na posteli v jeho spálni.

Ruky som mal omotané okolo jeho štíhleho pásu a svoje tučnučké líčka som mal natlačené na jeho chrbát, zatiaľ čo sa Taehyung ešte stále šprtal v papieroch z práce.

,,Mmmmm-" Vydal som zo seba nespokojný zvuk a svoje dlane z Taehyungového pásu spustil o čosi nižšie, presne na jeho rozkrok.

,,Nechcem sa o tom rozprávať." Odvetil som a začal svojimi rukami dráždiť Taehyungove slabiny.

,,Nepokúšaj ma broskyňka." Zašepkal Taehyung varovne a ja som sa len lišiacky pousmial.

Trošku sa s tebou pohrám, Taehyung.

Bruškami prstov som začal na Taeho nohaviciach kresliť jemné krúžky a pod nimi som cítil, ako Taehyungove vzrušenie pomaly stúpa.

,,Tae~ poď sa so mnou hrať." Pošteklil som jeho ucho svojími horúcimi perami a zahrýzol sa do citlivej pokožky.

,,Dobre, broskyňka, ale bude ťa to bolieť."

What do ya think?