Sladká ako med

Hnedooký

“Otvorte si učebnice na strane štyridsaťštyri.” prikázala nám profesorka Rotenbergová. Inak nazývaná krokodíl červeno vlasý.

Moc som ju nevnímala a ďalej som si čarbala do zošita.  

“Slečna Bailey!”

“Honey” zašepkala mi spolusediaca Alice a drgla do mňa lakťom. Zdvihla som zrak na profesorku ktorá si už na mňa cerila zuby.

„Tak aká je odpoveď?”

„Dvadsať celá osem.“ šepla mi Alice.Zopakovala som to profesorke ktorá len pokrútila hlavou. Určite ju to dosť nahnevalo že som mala pravdu.

Vydýchla som si pri zvonení na prestávku. Rýchlo som si utekala odniesť veci do skrinky aby som nemusela ísť s Alice, s ktorou som sa delila o skrinku. Popravde som ju moc nemusela aj keď ona ma mala asi rada.

Postavila som sa do nekonečne dlhej rady a začala premýšľať či som dnes už poliala moje kvety v izbe. Rastlinky sú popravde asi mojími jedinými priateľmi. Ak sa teda neráta Alice. Dospela som k záveru že dnes som zrejme moju rannú rutinu vynechala až na nakŕmenie Berryho- môjho bieleho zajačika. Ktorého mám taktiež veľmi rada.

Kuchárka mi nabrala na tanier plnú lyžicu nejakej gebuziny. Hľadala som miesto kde by som sa mohla usalašiť a zároveň ukryť pred Alice. Nešťastne som sa však ocitla na zemi. Než som sa spamätala zdvíhal ma zo zeme chalan so zmäteným výrazom v tvári. Myslím že bol dokonca viac vystrašený ako ja.

Jeho parta sa začala smiať a ja som radšej hneď odišla. Cítila som sa zahanbene. Z tej partičky chalanov som poznala asi len dvoch a aj to len z videnia. Ich mená som nepoznala. A toho zmäteného chalana som už vôbec nepoznala. Mala by som na to čo najrýchlejšie zabudnúť a nelámať si s tým hlavu.

Z myšlienok ma vytrhla Alice ktorá si ku mne prisadla.

“Ahoj. Čo sa ti stalo? Si nejaká špinavá.” vyzvedala.

“Ale nič len sa mi trochu vyliala tá gebuzina na tričko.”

“A nezhodil ťa náhodou ten nový chalan ? Počula som ako sa rozprávajú.”

“A o čom sa rozprávali? A odkiaľ vieš že je nový? Poznáš ho ?” vyhŕkla som na ňu otázky.

“Eeh nie nepoznám len som tipovala.”

“Aha.” tvárila som sa akoby nič. No vo vnútri ma to žralo.

Doma som okamžite zobrala krhlu a začala polievať Kevina a Margaretu moje rastlinky. Hneď na to som sa vybrala do knižnice lebo som už nemala čo čítať.

Na dverách knižnice bol nalepený veľký plagát s nápisom : 70’s Disco. Hneď ma to zaujalo až na to že nerada chodím na akcie kde je veľa ľudí. Vstúpila som dnu a na plagát rýchlo zabudla.

„Dobrý deň!” Pozdravila som a pobrala som sa k oddeleniu Mystery. Vybrala som si knihu s názvom Čierna diera uprosted. Knihovníčke Betty som vrátila knihu ktorú som už dočítala a položila na jej pult novú.

„Honey?” Prehovorila na mňa Betty.

„Prosím?” Zdvihla som hlavu a pozrela na ňu. Málokedy sa mi prihovára. Ale je to veľmi milá staršia pani.

„Myslím že by sa ti mohla páčiť jedna párty ktorá bude o dva týždne.” Povedala a podala mi malý papierik s nápisom 70’s Disco„

“Ďakujem ste milá ale nezúčastňujem sa takýchto masových akcií. Je tam na mňa moc ľudí.” Povedala som a vrátila mi knihu.