Kapitola 40

119 2 0
                                    

Záverečná časť

Damiankov pohyb nožičkami spôsobil, že Henry pohol rukov v ktorej nemal infúziu a pomaly začal otvárať oči. Mne sa od radosti vtisli do očí slzy a na perách si mi objavil úsmev.
Keď otvoril oči, tak ešte pomalejšie otočil hlavu na mňa. Na jeho tvári sa objavil úsmev a na lícach sa mu urobili jamky.,,Henry láska konečne.'' On sa len usmieval a potom otočil hlavu na malého, ktorého opatrne pohladil po hlavičke a potom sa ma spýtal,,To je môj syn?'' Ja som mu hneď odpovedala,,Áno je to tvoj syn a volá sa Damián.''Hadil ho po hlavičke a povedal,,Je nádherný.''
,,Po tebe Henry.'' On hlavu otočil znova na mňa a usmial sa, ja som mu úsmev opetovala.

O rok neskôr
Henry bol pri Damiankových prvých krokoch.

Krmíl ho s fľaštičky a pozeral sa ako mu rastie pred očami

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.

Krmíl ho s fľaštičky a pozeral sa ako mu rastie pred očami.

Pozeral sa aj na to, že je stále viac a viac podobný nemu a už sa tešil ako s ním bude hrať futbal a jašiť sa ako malé dieťa na ihrisku

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.


Pozeral sa aj na to, že je stále viac a viac podobný nemu a už sa tešil ako s ním bude hrať futbal a jašiť sa ako malé dieťa na ihrisku.

***H

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.

***
H

enry

,,Henry už som myslela, že sa do práce nevratíš. Som tak rada, že si späť braček, lebo toho doktora, čo mi v tvojej kóme pridelili bol strašný. Deväť mesiacov mi stačilo keby to malo byť na stalo, tak dám výpoveď. Potom, keď som sa sťažovala, že je strašný, tak mi dali ešte jednu doktorku s tou to bolo v pohode, ale po roku odišla, lebo som dostala od teba správu, že sa vraciaš. Tak som rada, lebo ty si ty a nikto ťa nenahradí braček. Aj pacientom si chýbal.'' Privítala ma moja sestra, ktorá mi bola zároveň aj sekretárkov po roku deviatich mesiacoch som bol zase v práci, tak som jej na míle privítanie odpovedal ,,Ďakujem ti za úprimnosť ségra. Vážim si tvoje slová a som rád, že ma nikým nechceš nahrádzať. Tak keď som už tu pošli mi prvého pacienta.''
V mojej psychoterapeutickej ambulancii mi aj po roku a deviatich mesiacoch išlo od ruky. V kóme som bol deväť mesiacov a ten rok som si užíval s mojim synom Damiankom, ktorý rastie veľmi rýchlo a ja mám s neho veľkú radosť.

Ďakujem za každý vote a komentár. Po dlhej dobe ďalšia časť tohto príbehu a zároveň aj záverečná.
Podobný príbeh, v ktorom budú pesničky ešte plánujem napísať, ale o čom bude ešte neviem.

Psychoterapeut✔️Where stories live. Discover now