Psychoterapeut✔️

Kapitola 27

Rozhodla som sa, že mu to zatajím. Zobrala som lepidlo a tú stranu, kde som napísala o svojom tušiacom tehotenstve som zalepila, takže keď môj denník bude Henry čítať, tak nebude mať o tom ani tušenia. Teda až nepríde na to, že sú tie strany zalepené dokopy a to mu budem mať čo vysvetľovať.
Po dlhom premýšľaní čo urobiť ďalej som sa rozhodla, že si to overím najprv u lekára, aby som si bola na 100% istá, že čakám bábätko. Hrozne som sa bála ako to celé dopadne, ale ak však budem čakať bábätka a Henry to skrz môj denník zistí, tak pôjdem na potrat, aby som mu nenarobila zbytočne starosti.

***

Sedím v čakárni Henryho psychiatrickej poradne a v rukách zvieram môj denník, v ktorom je potvrdené tajomstvo o tom, že som naozaj tehotná. Pred asi hodinu mi to oznámil doktor. Som v prvom týždni a skládačka do seba presne zapadá. Otcom môjho dieťa je Henry a je ním aj preto, lebo s nikým iným okrem neho som nespala. On bol môj prvý. Nemala som ani čas v mojom veku na chlapcov, keď som sa musela starať o svojich bratov, lebo rodičia toho neboli schopní, len sa hádali a na svoje tri deti kvôli práci nemali čas.

Dvere na ordinácii Henryho sa otvorili a počula som ešte jeho hlas ako dievčaťu, ktoré bolo vo vnútri predomnou hovorí, že má ísť podľa jeho rád a vzťahy medzi kamarátmi a rodičmi sa jej zase udobria. Gemma bola vo dverách tiež a keď má uvidela ako jedinú sedieť v čakárni, tak povedala ,, Ahoj Chiara, tak poď dnu Henry sa ťa už nevie dočkať." Sedela som na mieste a mlčky na ňu pozerala. ,, No...vieš...Gem...Ja som si to rozmyslela." Rozbehla som sa preč a Gemma za mnou len nachápavo pozerala.

Gemma

Nechápavo som stála vo dverách a pozerala som na to, čo sa práve udialo a s môjho tranzu ma dostal bratov hlas ,,Gem, čo sa deje, že tam stojíš ako socha?"
,,Chiara práve utiekla. Povedala: No...vieš...Gem...Ja som si to rozmyslela. A tak potom utiekla." Henry posmutnel a vzal do ruky svoj Iphone a Chiare napísal správu.

Henry: Tvár sen, farebný výkvet
jemne dýchnem, zo skla zotieram
Sú len odkazy príkre, z ktorých vlastné slová zapletám.
Roztrhnutý, zabudnutý deň
A na rozlúčku poviem len
Že mi je ľúto, za tvojou láskou
Za bozkom v bráne aj za prechádzkou
Že mi je ľúto, za tvojim smiechom
Za nežnou rukou zrýchleným dychom.

Miesto zraku privreté viečka
Zotrú všetko, pozhasínajú,
Iba chvíľu, možno že prečkám
Smútok skrytý pre túto medzeru.

Tak mi napíš odkaz, že ti je ľúto
Tak mi zakrič, že som tu zostal sám.

SMS od Henryho s piesňou Elán- Že mi je ľúto.