Kapitola 30

64 3 0
                                    


Henry: Sám takto v bare,
už nemám páru,
kto som a kde som
ako dostať zo sváru.

Od rána v práci,
deň fakt na houby,
stále to rovnaké
v myšlienkách blúdim.

Po práci v aute
každý na mňa trúby,
hovorím si klúdek
asi ju čoskoro kúpi.

Keď mi neodpisovala, tak som začal písať ďalej a dúfal, že mi odpíše.

Henry: Chcel by som povedať jednu zásadnú vec ,
nikdy na nič nie si sáma.

Som Tvoj terapeut,
s praxou aj s diplomom,
Tvoj psychoterapeut,
pomôžem s problémom.
Som Tvoj farmaceut,
Čo píše recepty
Z veršou a slov namiešam Ti sílu,
to si piš.

Pozeram na dvoch
ako sa hádajú
môj názor je, na každého čaká šťastie, ale najskôr...

Chiara mi odpísala a bola to dosť dlhá správa, až taká, že než som prišiel na koniec, tak som zabudol čo bolo na začiatku a tak som si ju musel prečítať ešte raz. V správe bolo:

Chiara: Ja tie tvoje verše tak moc milujem a neviem kde sa v tebe zobral ten básnicky talent, ale si dokonalý už keď sa na teba pozrem a od prvej chvíle čo som ťa uvidela som sa do teba zamilovala. Milujem teba aj tvoje verše. Je ťažké zabudnúť, ale musím to zvládnuť a na teba zabudnúť, aj keď je to veľmi ťažké a ty mi to tými tvojimi veršami len zhoršuješ, ale raz ti tie verše dojdu a zabudneš na mňa aj ty Henry. Myslím si, že ľudia ako ty majú na lepšiu, nie na takú ako som ja. Neviem čo na mne vidíš. Nie som ničím výnimočná, len tak jazvami a zo žiadnymi extra alebo lepšie zlými spomienkami na detstvo, lebo mi ho rodičia vzali. Snívala som o dokonalom chalanovi celý svoj nudný život a keď som ho konečne našla, tak na neho musím zabudnúť, lebo sa stalo niečo, čo ani jeden s nás nečakal a preto sa naše cesty musia rozdeliť bez toho, aby si ty Henry poznal pravý dôvod veci, že prečo rozchod alebo pauza, ty si to názvy ako chceš ja už proste nemôžem takto ďalej, prepáč mi to.

Plakal som a bezdôvodné som vybehol s mojej ordinácie psychiatrickej poradne bez ohľadu na to, že tam bol môj pacient a bežal som ku Chiare domov s nádejou, že sa ku mne vráti a len ma skúša. Tak som jej napísal ďalšiu správu:

Henry: Skúšam akú to má chuť na všetko zabudnúť, je zlé byť bez teba.
Chýbaš mi a to boli, a žiadni doktori
mi pomôcť nevedia. Aspoň malé znamenie áno alebo nie, či vôbec šancu mám.
Stačí prstom ukázať, na východ, na západ a do pátrania sa dám.
Som na tebe závislý, iba ty máš čo chcem, nedýchám a nemyslím, keď ťa nemám
Nedýchám a nemyslím, keď som tu sám.

Odoslal som jej to a keď mi neprichádzala žiadna odpoveď, tak som si po dlhom behu sadol na lavičku v parku a napísal som jej ďalšiu správu a tajne dúfal, že sa na ňu chytí.

Henry: V hlave samé nezmysly, dochádza nám kyslík a už sme celkom na dne.
Pripútaní v sedadle, letíme v lietadle, čo o chvíľu spadne.
Možno je to zbytočné, no ja dúfam, že nie, vrátiť sa to dá.
Všetky naše znamenia, nám isto povedia, že život zmysel má.

Henry písal v sms pre Chiaru s pesničkami od Pavela Calltu - Terapeut, preložená do slovenčiny a niektoré slová sú pozmenené a Desmod - Som na tebe závislý.

Psychoterapeut✔️Where stories live. Discover now