Posledné slnečné lúče dávajú bozk na rozlúčku Meridianu predtým ako sa úplne vytratia a krajinu pohltí ďalšia horúca letná noc.
S prichádzajúcou tmou sa odvážili výjsť z tieňa aj nevítaní hostia. Armáda ozbrojených bytostí, ktoré sa len ťažko dali prirovnať k ľuďom, si nenápadne razila cestu zapáchajúcou bažinou. Na jej čele kráčala, lepšie povedané, sa vznášala postava v čiernom plášti. Tvár jej skrývala čierna kapucňa. Jedinou výraznou vecou, ktorá človeku udrela do očí pri prvom pohľade, bol namodro žiariaci prívesok, z ktorého sálala zlá energia.
Narušitelia však neboli sami, aj keď to tak na prvý pohľad vyzeralo. Bažinami sa prechádzal ich častý návštevník, ktorého by sme pomaly mohli nazvať ich obyvateľom, malý nie práve najvoňavejší škriatok, Blunk. Jeho pár očí číhal za obrovským balvanom a celú situáciu potichu sledoval. Celučičký sa triasol od strachu. Ak ste sa lepšie započúvali mohli ste začuť dokonca klepotanie zubami.
Po nejakom čase si uvedomil, že to čoho je svedkom nevyzerá ako priateľská návšteva. Nehlučne opustil pohodlie bažiny a rozbehol sa za pachom najbližšieho prechodu. V kútiku duše dúfal, že to bude jeden zo zabudnutých portálov na Zem.
Zatiaľčo sa on čoraz viac približoval k portálu, armáda dokráčala až k vstupu do podzemných chodieb zámku. Kráľovná Elyon nič netušiac sladko spala. Akonáhle však zaznel bolesťou naplnený výkrik jedného z nočných strážcov, strhla sa zo spánku a vyskočila na rovné nohy. Po dvoch ďalších výkrikoch sa už celým zámkom ozývalo naliehavé rinčanie kovu zo zvonice. Bolo to upozornenie, že hradby boli napadnuté.
YOU ARE READING
W. I. T. C. H. - new era
FantasyVerím, že aj tu na wattpade sa nájdu verní fanúšikovia komiksov a knižných sérií W. I. T. C. H. čarodejky. Strážkyne boli celé moje detstvo a sprevádzali ma aj dlho po tom ako ukončili akékoľvek publikácie príbehov, kde vystupujú. Po niekoľkých ro...
