Keď Deň stretol Noc {FF Remus Lupin}

4.1 - Remus

Nadišiel deň plesu a.. ja neviem... povedal som, že po plese odídem. Neviem, či sa mám cítiť nadšený, že konečne sa môžem vrátiť medzi ľudí, alebo psychicky zrútený, pretože pravdepodobne už Aileen nikdy neuvidím.

Počas týchto dvoch týždňov som zistil, že zamilovať sa dá na prvý pohľad. Pochopil som, prečo je láska ten najskvostnejší zo všetkých citov. Že teplo objatia odoženie nočné mory. Konečne som pochopil, prečo sa James nevzdáva, aj keď ho Lily stále odmieta. Ja by som robil to isté.

Za tieto dva týždne som sa už dal do kompletnej kondičky, už ma nebolieva žiadne zranenie, ktoré som utŕžil, všetko je zahojené.

Dokonca, čo je ešte stále divné, nikto nás neprichytil. Jej babička ani sesternica nemajú ani poňatia, že som tu dva týždne býval.

Vyšiel som zo sprchy a usušil sa. S uterákom okolo pása som potom vošiel do izby a kývol na Aileen sediacu v jej kresle iba v jednom z „mojich" tričiek a šortkách. „Kúpeľňu máš voľnú."

Pozrela na mňa spoza jej knihy a premerala si ma s okuliarmi posunutými na okraj nosa ako profesorka McGonagallová. „Hm... myslím, že sa ešte chvíľku pokochám."

Zasmial som sa a pokrútil hlavou. Pristúpil som ku skrini, kde sa na úplne vrchnej poličke nachádzali moje veci, teda to, čo mi Aileen kúpila. Vytiahol som odtiaľ spodky a ponožky a pri obliekaní sa snažil nemyslieť na to, že mi Aileen zíza na zadok.

„Nejdeš sa pripraviť na ten ples? Začína o tri hodiny a myslím, že tvoja babička ťa bude zháňať už hodinu dopredu," povedal som a vytiahol zo skrine čierne oblekové nohavice.

„Čo tým chceš povedať?"

Pokrčil som plecami. „Len že by si sa už mohla ísť pripraviť. Ak chceš, učešem ťa," navrhol som.

„Učešeš ma?" Jasne som cítil to pobavenie v jej hlase.

„Prečo nie?"

„Si chlapec."

„A? Už som ťa predsa česal," namietol som.

Pár sekúnd bola ticho, no potom sa zasmiala a pretočila očami. „Tak dobre. Už idem." Vymotala sa z kresla a zamierila do kúpeľne. Keď šla okolo mňa, schmatol som ju za zápästie a potiahol k sebe, až sme sa opierali hruďami. Sklonil som sa k nej a hlboko ju pobozkal. Odtiahol som sa a oproti jej perám šepol: „Keď s tebou skončím, ani vlastná babička ťa nespozná."

Otvorila doteraz zatvorené oči a prekvapene sa mi zahľadela do očí. „Prečo v tom počujem dvojzmysel?"

Pokrčil som plecami a pustil ju. „Neviem," odpovedal so nevinne. Ten dvojzmysel som počul aj ja.

„Ale dobre, prijímam. Nechám ťa učesať ma," odvetila a zmizla v kúpeľni.

Kým bola v kúpeľni, obliekol som si aj košeľu a dočítal posledné stránky z Idiota. Zatvoril som knihu a odložil ju späť na jej miest na polici ku ostatným zväzkom skvelej literatúry. Sadol som si späť na posteľ a len hľadel do prázdna. Doľahlo na mňa, že dnes odchádzam. Odchádzam z tejto izby, v ktorej som strávil dva týždne. Dva neuveriteľné týždne, ktoré boli pre mňa jednými z najlepších v živote. Ale nezopakoval by som si ich. Viem, že by nám to nevydržalo na dlhšie.

Dvere sa otvorili a mňa pohľad na Aileenine telo zabalené len v uteráku vytrhlo z pochmúrnych myšlienok. Môžem byť gentlemanom koľko chcem, nahé dievča len v uteráku a môžem na nej oči nechať.