My Future Past

Meč

Zase som sa dostala do problému..ako vždy. Ale tento krát to nebola moja chyba. Julia ma podrazila a zradila. Som hlúpa, že verím malím deckám. A na to som doplatila tým, že som teraz priviazaná o stoličku v tmavej izbe. Musím vymyslieť plán ako sa odtiaľto dostať. Najprv treba dať vedieť Danielovi, že ma uniesli. No, moje ruky boli zviazané. Lenže Teodor netuší, že mám Danielovu laserovú baterku. Skúšala som ju vy tiahnuť z vrecka a asi na štrnásty krát sa mi to podarilo. Lano som odhodila preč a kráčala som k drevám dúfajúc, že nie sú zamknuté. Bohužiaľ boli.

,,Pustite ma von! Pomoc!" prvé čo ma napadlo, krič o pomoc. Krik nepohol, takže som išla na druhý bod - vyvalenie dverí. Rozbehla som sa a vrazila plecom do dverí. Nič, akoby boli z ocele. Tretí bod - napísať Danielovi čo sa stalo. Vzala som mobil a vytáčala Danielovo číslo.

,,Noták, zodvihni to.." hundrala som popod nos. Isto sa niekde vykecáva s tým vedcom. Poslala som mu teda sms-ku. Hádam si ju prečíta skôr, než ma odvlečú pár rokov dopredu. A nastal posledný bod, čakať na záchranu. Začala som premýšľať o Julií. Netuším prečo to urobila ale nehnevám sa na ňu. Práve naopak, je mi jej ľúto. Možno ma tým svojím krákrá chcela upozorniť, no ja som nerozmýšľala. Teodorov prívesok s vranou poznám. Dokonca keď som bola menšia tak som si z neho robila srandu, volala som ho vrana. A myslím že som nebola jediná. Plno ľudí ho malo v zuboch. V tej chvíli niekto prerušil moje myšlienky. Započula som štrngot kľúčov a odomknutie zámky

~ ~ ~

,,Ale tá žiarovka, to bol naozaj geniálny nápad. Ako ste na to prišli?" povedal Daniel.

,,Keď som bol malý, študoval som doma pretože zo školy ma vyhodili. Obľúbil som si chémiu a matematiku. A doma som mal v pivnici vlastné laboratórium.  Tam som sa naučil mnoho. No a keď som mal 31 rokov a vlastné veľké laboratórium, prišiel som na princíp elektrického svetelného systému. Viac vám nemôžem povedať, je to tajomstvo vynálezcov" dopovedal a Daniel ho hypnotizovane počúval.

,,Zaujímavé" povedal Daniel a odpil si z čaju.

,,Nechcete ešte cukor?" spýtal sa Edison.

,,Nie ďakujem. Ani vy by ste nemali. Cukor nie je práve to najlepšie pre telo" povedal a usmial sa Daniel.

,,Ja s cukrom zatiaľ problém nemám. A čaj bez cukru, pre mňa nieje čaj" povedal a zasmial sa.

Keby si len tušil, že zomrieš na cukrovku, povedal si Daniel v duchu. Dopil čaj a zrazu mu pípla sms-ka. Nechcem pred Edisonom ukazovať mobil. Môže to mať veľmi zlé následky pre budúcnosť ale musím. Čo ak to je od Cate. Vytiahol som ho teda z vrecka a hneď som si všimol Edisonov prekvapivý výraz.

,,Váš vynález?" spýtal sa a prekvapivo si ho prezeral.

,,Niečo také" povedal Daniel a snažil sa vyhnúť tejto téme.

,,Ooo nie, musím pomôcť Cate! Je v nebezpečenstve" povedal Daniel a začal panikáriť.

,,Ako ste na to prišli? To vám povedalo to zrkadlo?" Edison sa začal pýtať.

,,Áno, je to také na pol zrkadlo, na pol pošta" a na pol ďalších tristo vecí, pomyslel si Daniel.

,,Ako je to možné?" Edisol bol stále ohromený mobilom.

,,Je to tajomstvo vynálezcov. No o tom neskôr. Teraz ju musím nájsť" povedal a chystal sa na odchod.

,,Počkajte, pomôžem vám. Som predsa jeden z najlepších vynálezcov" povedal a Daniel prikývol.

,,Tak poďme. Pomôžete mi zostrojiť zopár zbraní" povedal Daniel a dali sa do práce

~ ~ ~