Letters (SK, One-shot)

Drahý Niall, 

Je to už mesiac čo si nás opustil. Je to už ukrutných 31 dní čo si od nás odišiel. Čo si odišiel odo mňa. Nie je to ľahké. Nie je ľahké prebúdzať sa sama v chladnej posteli bez tvojho pochrupovania a ranného chrapľáku. Nie je ľahké chodiť po veľkom dome a nepočuť tvoj anjelský hlas. Nie je ľahké pozerať sa na všetky tie fotky, kde sa šťastne usmievaš do foťáku. Nie je ľahké znášať dotieravých paparazzov, ktorý nemajú žiadnu úctu k mŕtvemu. 

Nikto to nezvláda. Ani ja, ani chalani, ani Greg. Tvoji rodičia sa snažia byť nad vodou, ale kto by bol po smrti vlastného syna?? Chcela by som stretnúť takého človeka a spýtať sa ho ako to dokáže?? Chalani sú úplne na dne. Zo dňa na deň sa stali zo šťastných pohľadných mužov, chodiace mŕtvoly. Liam je na tom asi najhoršie.Každú noc počujem z jeho izby bolestný nárek. Z večného vtipálka Louisa sa stal nemý človek. S nikým nekomunikuje, celý čas sedí pred našimi dverami, čaká kým ti dvere otvoríš, zo smiechom sa naňho zvalíš a začnete sa biť. Eleanor je už v koncoch. Nevie ako ho má prinútiť hovoriť. Na to tu bol vždy Harry. Ale ten je od tvojho pohrebu nezvestný. Nikto nevie kde je, s kým je a ani čo robí. Ale vieme, že žije. Každý deň posiela Anne sms-ky, že ešte žije. Dáva si to za vinu. Obviňuje sa z toho, že ťa poslal do toho obchodu kvôli jeho lenivosti. Zayn je .. Zayn. Vyrovnáva sa s tým po svojom. Celé dni je zavretý v miestnosti na kreslenie a kreslí. Kreslí teba a všetky vaše spoločné momenty od X Factoru až po váš posledný koncert. 

Ja som celé dni zavretá v našej izbe, vychádzam z nej málokedy, väčšinou sa túlim k tvojím svetrom a rozmýšľam čo by bolo ďalej, keby si neodišiel. Toľko sme mali pred sebou. Toľko si mi toho nestihol povedať. Ani ja tebe. 

Včera, po dlhých dňoch prehovárania sme všetci spoločne navštívili psychológa. Vraj nám to pomôže, vyrozprávame sa a postupne a vrátime do normálu. Ale je ľahké spraviť a ťažké povedať. Psychológ ma na to, ale iný názor. Odporučil nám, aby sme svoje myšlienky dali na papier. Aby sme to všetko spísali tak, akoby to hovoríme tebe. Akoby si sa vrátil po pár týždňoch domov z výletu a my ťa informujeme o tom, čo sa stalo, keď si tu nebol. A tak tu sedím pred tvojim hrobom, v tvojom rodnom meste - v Mullingai. Či to pomáha,?? Ťažko povedať, ale cítim, že si tu som ňou. Možno to je tým, že sa každých päť minút pozerám na fotku s tvojím bezchybným úsmevom, ktorá visí na hrobe. Možno to je tým svetrom, ktorý má posledné zbytky tvojej vône. 

Zem je studená, ale na tom nezáleží. Chladný vietor mi prefukuje aj tak strapaté vlasy, prsty sa mi klepú od zimy. Viem, že si to už nikdy neprečítaš, ale ja nie som pripravená o teba prísť. Ešte nie. A teraz, keď tu tak sedím a slzy mi stekajú po tvári, cítim, že toto je jediný spôsob, ako ťa tu udržať ... 

Ľúbim ťa,

Tvoja Michelle.

Drahý Niall,

Prešiel ďalší desivý mesiac od tvojej smrti a ja mám stále pocit akoby to bolo včera, keď mi zavolali chalani, že si v nemocnici. Akoby to bolo včera, čo mi doktor oznámil, že sa nedalo nič robiť, stratil si priveľa krvi. Akoby to bolo včera, čo som stála pri tvojom hrobe a spolu s tvojimi rodičmi, priateľmi a fanúšikmi sa s tebou lúčila.

Dnešný deň nebol ničím výnimočný ako ten včera a ten predtým a ten pred predtým atď. Celý čas som sa prechádzala po dome, nachádzala tvoje špinavé oblečenie - ponožky, ktoré si vždy hádzal do rohu miestnosti, boxerky pod pohovkou s nášho posledného milovania, a myslela na všetky šťastné chvíle s tebou. Keď si odišiel, akoby odišla všetka radosť zo sveta.