Why

2.časť

Všetko počujem za sklom. Vlastne nepočujem nič. Nieviem. Som mŕtva alebo živá neviem. Snažím sa otvoriť oči. Nejde mi to. Vážia snáď tonu.

,, Slečna. Slečna" potom už nič.

♾♾♾♾♾♾♾♾♾♾♾♾♾♾♾♾♾

Pomaly sa zobúdzam. Otváram oči. To čo uvidítm ma prekvapí. Nado mnou a vedľa mňa je veľa prístrojov. Všade biele steny. Zapácha tu dezinfekcia. Chcem sa posadiť ale pocítim bolesť na bruchu. Akokeby sa mi do brucha zapichávalo stovky ihličiek. Odvážim sa pozrieť. Cez obväz presvitá červená. Asi som si rýchlymi pohybmi otvorila ranu. Ups.

Zrazu započujem ako niekto trieska na dvere. So hlavy sa mi zatĺka tucet kladív. V ušiach mi bijú zvony. Je to nezvyk počuť niečo iné ako svoj krik, alebo mamino ožraté hulákan.. POČKAŤ čo je s mojou mamou? Do riti zas ten zvuk.  Pred očami sa mi zatmieva. Nie nie nie. Ja už zase odpadáva....

♾♾♾♾♾♾♾♾♾♾♾♾♾♾♾♾
,, Dobrý slečna"pozdraví ma doktor asi v stredných rokoch. Síce mal na hlave pár šedivých vlasov ale usmial sa prívetivým úsmevom.,, Ako sa cítite? Máte bolesti?"

,, Dobrý deň, cítim sa pomerne dobre. Bolesti nemám veľké." urobila som menšiu pauzu,, Kde to som?? Kto ste?? Kde je do riti moja mama??" to už som nezvládla a vybuchla. Po neviem akom dlhom čase sa prejavilo moje logické rozmýšľanie. Ak niaké ovšem mám.

,,Vy ste môj ošetrujúci lekár?? Ako dlho som bola mimo. Koľko mám rokov? Ako sa volám? Aký je deň? Už som mala narodeniny? Ku komu pôjdem bývať? Do riti ja si nič nepamätám!!" Doktor na mňa hľadel s otvorenou pusou a ja som nespoznávala svoj hlas.

,,Vy si vážne nič nepamätáte??"prepálila som ho pohľadom ktorý vravel ala"asi by som sa ťa to nepýtala keby som to vedela" povzdychol si.

,, Voláš sa Sophia Yeats máš 16 rokov, je streda, narodila si sa 27.7 2002 a dnes je 17.8 2018 a si v nemocnici v Londýne. Tvoja matka je vo väzení lebo ťa tam kde si bola držala pravdepodobne... 6 mesiacov. Si podvíživená a zranená na viacerých miestach. Stačí?" teraz som s otvorenou pusou hľadela ja na neho.

♾♾♾♾♾♾♾♾♾♾♾♾♾♾♾♾

Potom som sa ešte dozvedela že keďže moja mama je vo väzení si po mňa príde môj úžasný otec. Údajne má dve deti. V respektíve mojich o rok starších súrodencov. Dvojičky. Starší Max a mladšia Isabella. Už sa neviem "dočkať".
A ešte som zabudla dodať že môj otec je úspešný právnik. "Juchú"

Keď nemám žiadne veci. Vlastne mám. Už mi ich aj doniesli. Práve sa učím chodiť. Po vyše pol roku stať na nohách nie je žiadna sranda ale musím povedať že mi to ide.

Taktiež aj normálne jesť piť. Som o presne 16 kíl ľahšia ako by som mala byť ale ja cítim dobre. Bohužiaľ mi stále tečie infúzia. Už som tu asi dva týždne pri vedomí. A mesiac v bezvedomí. Takže som tu mesiac aj dva týždne. Skvelé Sophia vyriešila si príklad pre prváka na základe. Gratulujem si.

Ozaj takmer som zabudla bohužiaľ sa tu učím aby som mohla na začiatku školského roka nastúpiť do školy musím dohnať učivo.

Have a nice day😃