Hneď ako doktor odišiel, prišiel Richard a ja, keď som ho tam videla, takého pekného s jemným strniskom na tvári, usmiala som sa najkrajšie ako som vedela. Mala som chuť ho bozkávať po celom tele a jeho tvár by bola medzi mojimi prsiami a škrabal by ma tými malými fúzmi a..
,,Takže kedy pôjdeš domov?" vyrušil ma z tohto premýšľania a zas si sadol na tú stoličku. Ja som sa zahanbila, lebo keby vedel, na čo som myslela, tak to by bolo trápne.
Bože, som bláznivá a nadržaná. Určite mi toto prostredie veru nepomáha. Ale možno keby som mu to povedala, tak by mi to veľmi rád splnil. Strelila som si facku a potom, čo sa na mňa Richard nechápavo pozrel, som si uvedomila, že som si naozaj dala facku. Začala som sa smiať z toho, aká som.
Blázon. Blázon.
,,V pohode?" spýtal sa a na jeho tvári panoval malý, pobavený a skurvene sexi úsmev, nad ktorým som okamžite zvlhla.
Bože, bože, bože.
,,Nie, asi som blázon. Áno, som. Som? " rozprávala som mu tam totálne nezmysly, a keď som to dokončila, uvedomila som si to a začala sa cítiť trápne. ,,Bože, som trápna."
,,Nie, to určite nie si. Za to môžu tie sedatíva." vysvetlil mi stále s tým úsmevom a.. Bože, už sklapni.
,,Doktor mi povedal, že si veľmi dobrý priateľ a že ma máš veľmi rád, lebo si tu bol so mnou celý čas." nejak som mu povedala to, čo mi povedal ten doktor, a pozerala na jeho tvár, na ktorej panoval nádherný úsmev. A keď vravím nádherný, tak.. Proste všetky jeho úsmevy sú nádherné. On je nádherný. Jeho telo, oči, tvár.. Všetko.
,,No, čo povedať." uchechtol sa, ,,Som proste úžasný." napodobnil ženský hlas a ja som sa zas rozosmiala. Zas.
,,To určite si." pochválila som ho so stále priblblým úsmevom, pri ktorom som vyzerala ako sfetovaná štetka.
Jeho nebesky modré oči, ktoré boli také hlboké ako studňa a krajšie ako Atlantik, sa na mňa tak pekne pozerali, až som mala chuť mu ich vydlubať a vyvesiť si ich niekde na stenu, aby som sa na nich mohla vždy pozerať.
,,Nemusel si tu byť." Naše oči boli stále na tom istom mieste a nikde inde sa nepozerali.
,,Chcel som." šepol.
,,Ďakujem."
A potom, ani neviem ako, som ho pobozkala. Aj s tou bolesťou, ktorá ma sprevádzala vždy, keď som sa pohla, som sa naklonila ku nemu a priložila moje pery na tie jeho.
Ach, ježiš, Mária, bože, do pekla, do riti, chmáry, to bolo úžasné cítiť zase tie úžasné pery. A dotknúť sa ich. Richard ostal mierne v šoku, no potom sa uvoľnil a začal ma bozkávať. Tak dlho som to necítila. To čaro, mágiu.
Dobre, teraz zniem ako čarodejnica.
Tú moc a vzrušenie. Vášeň. Sexualitu. Ten dotyk. Ten pocit..
Ale, samozrejme, nás muselo vyrušiť klopanie na dvere. Rýchlo som sa odtiahla a povedala s mierne chrapľavým hlasom ,,Ďalej,", aby som videla, kto tu prišiel. A bola to doktorova hlava, ktorá ma poctila návštevou. Prišiel mi dať podpísať prepúšťaciu správu a ja som už dnes mohla ísť pekne krásne domov. Ako prišiel, tak aj odišiel a my sme zas ostali sami.
,,Dobre, teraz ideš so mnou." ponúkol sa, no nepovedala by som, že sa ponúkol - skôr to bolo niečo také ako príkaz. ,,A žiadne námietky. Jednoducho ideš. Odveziem ťa do mojej malej, peknej chatky, ktorá sa ti bude veľmi páčiť. A ja sa mám o teba postarať, takže sa aj postarám." Ani som nestihla nič povedať a on to na mňa celé vychrlil. Chce ma zobrať do jeho chatky? Byť s ním sama niekoľko dní?
Ja sa zbláznim. To určite.
,,Aká pocta." ironicky som predniesla a začala sa zdvíhať z tej hnusnej postele, v ktorej som nechcela stráviť už ani sekundu.
Niekoľko čistých veci z môjho domu mi priniesol Lucas, čo bolo od neho milé. Musím sa mu potom poďakovať a vyobjímať ho, aby si nemyslel, že ho zanedbávam. Dozvedela som sa to tak, že mi napísal správu, že mi priniesol nejaké veci a Tara nemohla prísť, lebo zas niekam odcestovala. Takže tak.
Úplne v pohode som si pred Richardom vyzliekla tú košeľu a začala si vyberať oblečenie. Pred Lucasom som sa prezliekala vždy a prišlo mi to normálne. Ale keby som asi bola normálne pri mojich zmysloch, tak by som sa určite neprezliekala pred inými ľuďmi. A už vôbec nie pred mojim šéfom. Richard sa na mňa, ako zamrznutý, pozeral, ale potom sa rýchlo otočil.
,,Si ešte viac sexy ako som si myslel, do pekelného pekla." vyslovil to nahlas s tým miernym zakňučaním v hlase. Uchechtla som sa nad tým, ako sa snaží nepozerať, no nejak sa mu to nedarilo, zatiaľ čo som si dávala na seba tielko a legíny. Keď už som bola oblečená a zbalená, tak som sa naňho otočila a pozorovala, ako tam sedí a pozerá do zeme.
,,Čo robíš?" Zasmiala som sa a podišla ku nemu.
,,Snažím sa nemyslieť na tvoje telo, aby som sa mohol normálne sústrediť." priznal a potom sa už len so smiechom zdvihol a zobral mi moju tašku do rúk.
,,Pôjdeme tvojím super autom alebo super autom dva?" nadhodila som celkom zvedavo, lebo som milovala jeho čierne audi.
,,Na audi." zasmial sa nado mnou. Veď áno, správala som sa ako malé dieťa.
Richard dal moju tašku dozadu, otvoril mi dvere a potom, keď nastúpil, len naštartoval a ja som si to užívala.
Veď bodaj by nie.
