Sedeli sme v bare len s Tarou a čakali na ostatných, lebo meškali asi desať minút, čo mi pripomenulo tú záležitosť s kávou dneska ráno.
No nakoniec som ani do práce nemusela ísť, len niečo vybaviť z domu.
Tara znovu začala tému o Alexovi - asi nemala o čom inom -, ale najväčší dôvod bol ten, že mi stále písal esemesky. Ale neboli to tie esemesky, v ktorých píše, ako mu chýbam a chce ma naspäť. Boli toho typu, ako ma zničí a že sama nič nezvládnem.
Rozmýšľam, či ma neprijali do práce len preto, že som vyzerala ako troska a bolo im ľúto.
Jedna vec, ktorú neznášam.
Tara vedela o Alexovi len polovičnú pravdu. Nikomu som nepovedala, že ma bil a podobné veci. Nechcela som byť za chudáka a ako som už spomenula, nemala som rada ľútosť. Musela som byť s ním, aj keď to bolo ťažké. A keď sa ma pýtali na tie modriny, ľahko som sa mohla vyhovoriť na moju nešikovnosť.
Lebo som fakt bola nešikovná a ľahko mi to aj uverili.
,,Keď ho uvidím, tak ho zmlátim. Myslí si, že ho potrebuješ? Tak to sa mýli kamoš. A dneska si to dokážes aj ty. Pozri, koľko tu je sexy chlapov." Musela som sa zasmiať a pokrútiť nad ňou hlavou. Tara bola vždy tak inak vtipná, a vlastne aj preto ju mám rada.
Veď sme sa našli, nie?
Započuli sme, že niekto vošiel do baru. Síce to nebolo nič nové, aj tak sme sa tam obe pozreli. A áno, dnu vošli naši kolegovia. Bol tu Liam, Lucas a Jake. Ako inak.
Naša partia už od začiatku, čo som nastúpila.
Hneď sa vybrali k nám, pozdravili sme si a na nič sme nečakali a hneď si objednali pivá a začali debatovať. Nevedela som, že v práci spoznám toľko ľudí. Mimochodom sú veľmi super a vždy je s nimi sranda. Nemyslela som si, že keď ja - rybka z vidieka - sa presťahujem do mesta, že mi tu bude dobre, no nakoniec sa mi tu veľmi páči a mám skvelých priateľov. Síce to tak zo začiatku nevyzeralo, no teraz to je už iné.
Ale život je samé prekvapenie, nie?
S Tarou sme sa rozhodli ísť si zatancovať, čo sa ostatným veľmi nechcelo. Netrebalo ma presviedčať, lebo som rada tancovala, a ešte k tomu som dneska bola v nálade, takže neexistovala iná odpoveď ako áno. Keď pustili našu obľúbenú pesničku z klubu, tancovali sme ako šialené, a keďže sme boli opité, začali sme spievať na stole.
Tancovali sme dosť dobre - podľa toho, ako na nás chlapi pískali.
Áno, aj tu.
Dobre som sa zabávala. Posledné dni boli pre mňa ťažké. Čo sa týka práce a Alexa a môj život je celkovo úplne nudný. Potrebujem nejaký adrenalín. Asi budem chodiť po baroch častejšie. Lebo teraz som sa dobre bavila a život si treba užívať, nie?
Niekto ma chytil za boky. Vyľakalo ma to a chcela som hneď vedieť, kto to je. Pozrela som sa vyššie a uvidela mladého muža s hnedými očami. Usmiala som sa a nestopla ho v tom, čo robil, a tancovala s týmto mužom po zvyšok večera.
Ani neviem, prečo.
Po asi hodine tancovania som mala dosť. Chcela som sa napiť vody, lebo mi vyschlo v ústach.
Vytlačila som sa zo zástupu tancujúcich ľudí a išla na Wc. Opláchla som si moju spotenú tvár - samozrejme tak, aby som si nezmazala make-up -, trochu sa napila a rozhodla sa, že teraz idem naozaj domov.
Predierala som sa ku Tare, ale nikde som ju nevidela. Rozhodla som sa, že jej napíšem sms-ku, že idem domov taxíkom a nechám ju tu.
Možno by som nemala, či?
Vyšla som vonku a konečne sa poriadne nadýchla. Vonku pršalo a ten vzduch bol ešte lepší ako inokedy.
Alebo to bolo tým alkoholom. Pozrela som sa do diaľky, či tu náhodou nie je nejaký taxík, lebo číslo som naňho nemala.
No, bohužiaľ.
Tak asi pôjdem peši.
Ulice boli tmavé a nečudovala by som sa, keby odtiaľ vyliezol nejaký zombie a chcel by mi zožrať mozog. Aj keď som si nebola istá, či po dnešku nejaký mám.
Musela som sa zasmiať nad mojimi tupými myšlienkami a aká som dokopy tupá.
,,Čo ty tu tak sama, kočka?" niekto na mňa zakričal. Moje telo ihneď zareagovalo na ten hlas a radšej som sa ani neotočila.
,,Ako si ma našiel?" zakričala som spoza pleca. Ustúpila som o pár krokov a nakoniec sa otočila, aj keď som tak strašne nechcela. Len sa na mňa usmial tým jeho prefíkaným úsmevom a priblížil sa veľmi blízko.
,,Celý čas som ťa pozoroval v tom bare. Najviac sa mi páčilo, ako si tam tancovala na stole. Chcel som ťa tam rovno pretiahnuť, nehľadiac na to, že tam bolo asi sto ľudí. Ale vieš.. teraz chcem urobiť niečo iné."
Žmurkol na mňa a ja som ustúpila o pár ďalších krokov.
,,A teraz ťa nezachráni nikto. " Skôr, ako som stihla niečo urobiť, ma chytil a hodil do auta. Bol veľmi silný a ja som nemohla nič, a možno to bolo kvôli tomu, že som bola na mól. Po chvíli len naštartoval a vyrazil, neviem kde.
Prekvapilo ma, keď zastavil pri mojom dome. Samozrejme, že by som čakala nejaký les, kde by ma znásilnil a potom hodil do jazera.
Nie?
Zobral ma do rúk a vytiahol kľúče z mojej kabelky.
Nemala som pocit, že som mu v tom chcela zabrániť.
Odomkol dom a surovo má hodil na zem. Rovno som pocítila silnú bolesť na mojom líci.
Udrel ma.
V mojich ústach som cítila krv. Chcela som utiecť, ale on ma kopol do brucha, a tým mi zabránil v pohybe. Ďalšiu bolesť som zacítila na hlave, kde ma poriadne buchol do steny. Z mojich očí sa valili slzy bezmocnosti a strachu.
Zase.
Neviem, kde ešte ma bil a ani ako dlho, ale ked odišiel, nemohla som sa ani pohnúť.
Myslela som si, že mi urobí ešte niečo horšie, no asi mu to postačilo na to, aby mi ublížil.
Keď sa zavreli dvere, doplazila som sa na gauč a ťažko dýchala. V hlave sa mi točilo ako na horskej dráhe.
Ani neviem, ako som s tými bolesťami zaspala, ale asi to kvôli alkoholu nebolo také ťažké.
Ale ten pocit bol ešte horší, než ta fyzická bolesť.
Zase som bezmocná.
GabrielaLipjakova teraz pre teba❤
