Keď sa začal približovať k mojej tvári, z celej sily s zakričala a kúsla ho do krku, aby som ho aspoň trochu oslabila. Celý čas tu kričím a nikto nikde. To ma snáď nikto nepočul?
Sykol a zvalil sa vedľa mňa. Ja som si rýchlo vytiahla nohavice nahor a snažila sa postaviť, no nijak sa nedalo. Všade ma pichalo a vždy keď som sa pohla, tak sa mi aj ťažko dýchalo. Tak som ešte raz zakričala a to už som bola zase celá na zemi, lebo ma Ewan silno potiahol.
Ale potom som bola ticho, lebo som počula nejaké hlasy a kroky blížiace sa sem. No nevedela som, čo hovorili, lebo som už bola na dne mojich síl. Zvalila som sa na zem a zatvorila oči.
,,Daisy, počuješ ma? Otvor oči." Vnímala som matne tento hlas, ktorý to rozprával stále dookola. Chcela som otvoriť oči, no nedalo sa, tak som len ležala. Cítila som, že som ešte stále na tých kameňoch. Kde je Ewan?
,,Už bude dobre. Sľubujem"
Richard:
Keď som už za dnešný deň mal všetkú prácu za sebou, konečne som sa dovliekol až do výťahu a nechal sa ním zviesť na prízemie. Tešil som sa, že si už konečne môžem oddýchnuť a tešil som sa, samozrejme, aj na Daisy. Neviem, čo tá žena so mnou robí, ale cítim sa pri nej tak úžasne.
Najprv som ju chcel len dostať do postele, lebo bola taká sexy a drsná, no teraz už ani neviem, čo od nej chcem. Presnejšie, mám ju rád a myslím, že môže byť moja skvelá kamarátka. Aj to by som občas potreboval, nie len niečo, do čoho môžem pichnúť.
Aj keď do nej by som rád pichol.
,,Dovidenia, pán Harris." pozdravila ma staršia recepčná a milo sa na mňa usmiala. Ja som mal takú skvelú náladu, že som sa usmial tiež a pokýval hlavou. Inokedy som to nikdy nerobil, no teraz som bol taký šťastný, že keby odo mňa niekto chcel nejaké peniaze, s radosťou by som mu dal trojnásobok. Neviem dôvod mojej skvelej nálady, no som rád. Recepčná bola asi spokojná s tým, že som jej konečne pozdravil a jej úsmev sa ešte zväčšil - ak to aj bolo možné.
Vyšiel som na parkovisko so zámerom nájsť moje auto, no započul som krik v blízkej vzdialenosti. Poobzeral som sa všade, no nič podozrivé som nevidel.
Ďalší krik.
Začal som bežať tým smerom, odkiaľ to prichádzalo. Keď som bol ďalej, ešte stále na parkovisku, z diaľky bolo vidno nejakého chlapa.
,,Hej, čo sa deje?" zakričal som a ten chlap, keď ma započul, začal rýchlo utekať. Na nič som nečakal a rozbehol sa za ním, aj keď som nevedel, prečo uteká. Na zemi bola nejaká žena, ktorá bola celá od krvi.
Potom jej pomôžem. Teraz musím chytiť toho muža.
On bol asi veľmi slabý, keďže bežal čím ďalej tým pomalšie. Ja som bol vtedy rád za svoju kondičku a ešte rýchlejšie som sa rozbehol, aby som ho mohol chytiť. Vyskočil som naňho a tým pádom ho zvalil na zem. Otočil som si ho k sebe tvárou a zapozeral sa naňho. Bol celkom mladý - asi v mojom veku, a mal na tvári trocha krvi. Bol som celý na ňom, takže sa nemohol pohnúť, čo bolo pre mňa výhodou. Vybral som zo zadného vrecka svoj mobil a zavolal záchranku tej žene. Jeho som postavil a dlho mi trvalo, kým som ho dostal do môjho auta a zamkol ho tam, keďže sa stále bránil.
Aj teraz som bol vďačný, že som si sem - tam zašiel do fitka.
Išiel som ku tej žene a poriadne skontroloval, či som zamkol auto, v ktorom bol ten hajzel. Mala blond vlasy a bola na nich aj trocha krvi, takže by som si aj myslel, že je mŕtva, keby som ju videl len tak na ulici bez toho muža. Keď som uvidel jej tvár, zmeravel som.
Bola to Daisy.
Rýchlo som sa zohol ku nej a nahmatal pulz. Chválabohu, žila. Odkryl som jej vlasy z tváre a začal sa jej prihovárať. Ona sa ani nepohla a vôbec neprejavila žiadne známky toho, že by bola pri vedomí. Začal som byť nervózny, keď sanitka ani polícia neprichádzala. Ani som nepočul zvuk sirény. Nechápal som to.
Už tu mali byť.
,,Daisy, vydrž, dobre? Hneď tu bude sanitka a o toho muža sa postarajú, ver mi," hovoril som jej, aj keď som vedel, že ma nepočuje, ,,Prosím, len to vydrž, zlatko."
Už mi to dávalo zmysel. Ten chlap bol Ewan a keby som neprišiel, tak by jej ublížil. Vlastne už jej ublížil, no mohol ju zabiť. Ale nechápal som prečo teraz, keď sa mali stretnúť v sobotu.
No teraz to už bolo jedno. Polícia sa oňho postará a Daisy už dá navždy pokoj. Teraz len musím myslieť na ňu a nič iné v mojej mysli nepebiehalo. Skontroloval som, či nemá nejaké hlbšie rany, no bola len dobitá. Ale poriadne. Konečne som započul zvuk sirény a rýchlo sa postavil.
Zabijem toho skurveného hajzla.
