Cez krv k notám [Pozastavené]

1.Kapitola

Sníval sa mi hrozný sen... takéto sny sa mi snívajú často. Bol som v nejakom lese, bol to v celku hustý les ale zase aj priestranný, všade na zemi boli popadané lístia, na stromoch nebolo nič a ani oblohu som nevidel. Celý les bol taký tmavý a mieril mierne smerom dole, bolo tam hrozne vlhko a dusno. Viem že som kráčal a mal pocit že ma niekto sleduje, nikdy som sa nedokázal otočiť a pozrieť sa čo to bolo, iba som cítil že sa to približuje. Začal som utekať, ako som utekal, objavila sa predo mnou veľká priepasť a ja som nedokázal zastaviť. Padal som smerom do čiernoty a hluk okolo mňa sa stále stupňoval... 

Zrazu som sa celý spotený zobudil a počul ako mi zvoní budík. Fakt to nebol najlepší začiatok dňa. Snažil som sa ukľudniť a vypnúť budík. Dneska je prvý deň v mojej novej škole, ale nie je to ešte tak, že by som už začínal. Dneska ešte len idem do školy za riaditeľkou vybaviť veci a zistiť informácie, zobrať učebnice a podobne. Našťastie tá škola nie je až tak ďaleko, zhruba okolo tých 20 až 25 minút cesty pešom, vravím pešom preto, lebo autobusom nechcem chodiť, veľa ľudí... a aj tak, som od prírody dosť rýchly v chôdzi, takže to je lepšie. Obliekol som si čiernu košeľu, čierne nohavice a nato bundu. Som si povedal, že to je ako na pohreb ale nič iné ako čierne skoro nenosím.

Keď som prišiel dole do kuchyne, tak Yuna hneď predo mňa skočila „Dobré ráááno" a objala ma... znovu...aj keď mi to teraz prišlo vhod, potom sne. „prečo máš takú dobrú náladu?" spýtal som sa ,  „dneska je tvoj prvý deň v novej škole a ja ti musím hneď z rána dodať veľa pozitívnej energie!" a pozerala sa mi s úsmevom do očí, ja som jej len povedal „radšej si tu energiu šetri keď tam už pôjdem oficiálne, našťastie dneska tam idem len vybaviť nejaké veci, zobrať učebnice atď, snáď sa nič zlé nestane" a vzdychol som si. Yuna len povedala  „čo by sa mohlo stať..." ja som sa na ňu z takým vážnym pohľadom pozrel, ona si to všimla a povedala „ako, mohlo by sa stať veľa vecí, ale ako som už predtým povedala, mám z tejto školy dobrý pocit!" ja som sa na ňu len usmial že snáď má pravdu a povedal „tak, ja už pôjdem". Ona mi zakývala a ja som išiel.

Na internete som si pozeral presnú trasu kde by sa tá škola mala nachádzať a podľa nej som išiel, ale bral som to bočnými uličkami lebo ako naschvál ta trasa išla rovno cez najväčšiu masu ľudí... po asi polhodinke som konečne narazil na tú školu. Bola v celku veľká, väčšia než som si myslel, videl som ako do školy vchádzajú žiaci, chvíľku som stál v diaľke, tak aby si ma nikto nevšimol a snažil sa trošku počkať než tam bude menej žiakov a ja budem môcť tadiaľ nejako prejsť bez väčšej pozornosti. Po asi piatich minútach sa to tam už dáko zredukovalo a ja som sa zhlboka nadýchol a vykročil vpred. Pomalým tempom som išiel až som prišiel pred školskú bránu. Preglgol som a išiel smerom do vnútra školy, medzitým ako som išiel tak som sa snažil rýchlo porozhliadať po okolí, na ľavo odo mňa bolo v celku veľké športové ihrisko, napravo bolo miesto na odstavenie bicyklov a predo mnou bol aký si parčík z lavičkami. Povedal som si že v celku pekné prostredie tu majú. Ani som sa nenazdal a už som bol vo vnútri. Tam bolo pár žiakov ktorý sa prezúvali, ja som rýchlo okolo nich prebehol a snažil sa zistiť kde by mohla byť riaditeľňa. Vľavo a vpravo som videl len triedy, predo mnou boli schody, tak som išiel na prvé poschodie, podľa vzhľadu školy čo som videl by to malo mať asi tri poschodia. Prvé poschodie sa mi zdalo také isté ako aj prízemie... začal som sa triasť od nervozity. Zrazu sa ma niekto chytil rukou za plece a spýtal sa  „stalo sa niečo?" ja som myslel, že ma vtedy vystrie... „ach, prepáč ak som ťa veľmi vystrašila" ja som sa len otočil a uvidel tam stáť ženu, vyzerala tak asi o desať rokov staršia než ja, „stratil si sa?" spýtala sa, „j-ja nie, vlastne áno, hľadám riaditeľňu. Viete kde je? " koktavo som sa spýtal, „riaditeľňu? Ach! ty si ten nový že? Poď za mnou " tak som ju nasledoval až pokým sme neprišli do riaditeľne. Vstúpili sme a ukázala mi že sa môžem posadiť. „Ja som riaditeľka tejto školy, som veľmi rada že si sa rozhodol nastúpiť na našu školu, som si istá že sa ti na nej bude páčiť. Už som ti prichystala uniformu, učebnice , rozvrh a ešte tu máš kľúče od svojej skrinky. Tvoje číslo je 11. Nastupuješ už zajtra a ešte mimochodom toto som ti zabudla dať" podala mi nejaký papier „toto je prihláška do klubov, ak sa budeš chcieť prihlásiť do nejakého tak len to vyplníš, napíšeš konkrétny klub do ktorého chceš a zanesieš to prezidentke školskej rady. Mimochodom kluby bývajú na druhom poschodí." „máš nejaké otázky?" chcel som sa niečo spýtať ale v tom vošla do riaditeľne nejaká ďalšia žena, vyzerala ešte mladšie než riaditeľka. „tu som vám doniesla tie papiere" v tom riaditeľka „ ach, pani Hiratsuka, ďakujem Vám a keď sme už u toho, tak toto bude váš nový žiak" moja triedna učiteľka, ako som práve zistil sa na mňa pozrela a po chvíli s úsmevom povedala „Ahoj, ja budem tvoja Triedna učiteľka, ako vidím veci už máš pripravené, vieš čo? zajtra ráno príď za mnou do kabinetu a potom ťa predstavím triede„ ja som sa jej ešte rýchlo spýtal než odišla „kde sa nachádza ten kabinet? " „hneď naproti riaditeľne" povedala a potom odišla. „tak, toto by sme mali, dúfam že sa ti tu bude dariť" povedala riaditeľka s úsmevom. Ja som len povedal  „aj ja dúfam" vstal som ešte raz som sa poďakoval, zobral veci a odišiel som. Keď som vyšiel z riaditeľne tak, som sa išiel pozrieť z okna, chvíľu som tam stál a obzeral sa po okolí. Potom som už išiel smerom preč ale na rohu pred schodmi som do niekoho narazil a padli mi všetky veci na zem, keď som sa pozrel kto to je, tak som zistil že to je asi zdravotná sestra tejto školy, vyzerala ešte mladšie než triedna učiteľka. V duchu som si povedal že týmto tempom sa zachviľu dostanem až ku škôlkarovi. „Prepáč, prepáč si v poriadku?" spýtala sa „ja sa ospravedlňujem, mal som sa lepšie pozerať kadiaľ idem" povedal som a začal som zbierať si veci zo zeme. Ona sa tiež zohla a pomohla mi „si tu nový? ešte som ťa tu nevidela" spýtala sa, „áno" povedal som. Keď sme to všetko pozbierali, tak mi podala veci a s úsmevom povedala „ak by si sa niekedy cítil zle alebo by sa ti niečo stalo, tak kľudne prídi za mnou, dvere mám vždycky otvorené" ja som jej opätoval úsmev a povedal „budem si to pamätať a ďakujem" ona sa len usmiala a išli sme svojou cestou. 

Keď som konečne prišiel domov, tak som rovno zamieril do izby. Doma som bol sám, Yuna bola v práci. Preobliekol som sa začal si pozerať všetky nové veci čo som dostal. Pozrel som si rozvrh aký máme a nalepil na stenu, pozrel učebnice a niektoré v rýchlosti prelistoval, a nakoniec som si pozrel moju novú uniformu. Na moje prekvapenie bola fakt krásna a super. Na predchádzajúcej škole sme uniformy nemali takže som sa bál aká bude ale som naozaj rád ako vyzerá. Je to čierne sako so štyrmi červenými gombíkmi a čierne nohavice s bielo-červenými pásikavými štvorcami. Obliekol som si ju a pozrel sa do zrkadla a bol som fakt nadšený. Veľmi sa mi páčila a našťastie aj trafili veľkosť. Sa čudujem, keďže na mňa nájsť niečo dobré je niekedy aj nemožné. Všetko som si pripravil na zajtrajšok a potom som si išiel zobrať obed, keď v tom som si všimol na stole jedlo s odkazom (malé chutné prekvapenie na zlepšenie dňa :) Yuna). Ja som sa usmial a zobral si to hore do izby a začal jesť, potom som bol na počítači a potom neskôr večer už prišla Yuna z práce „som domáááá" zakričala veselým hlasom,  išiel som sa dole pozdraviť a len čo som prišiel na mňa skočila a pýtala sa „ako bolo? všetko si zvládol? nič sa nestalo?" ja som sa len na ňu pozeral a po chvíli som povedal „hlavne kľud "„prepáč, len som sa tešila a bola zvedavá " povedala, ja som odvetil „chápem, inak viacmenej som to zvládol, síce na začiatku som tam bol ako v bludisku a nevedel nájsť riaditeľku, ale nakoniec našla ona mňa, potom mi len dala veci povedala čo a ako a spoznal som aj moju triednu učiteľku a taktiež aj školskú sestričku..." „vieš ako sa volá vaša triedna učiteľka? " spýtala sa,  „ pani Hiratsuka" odpovedal som, „vážne?? to bola aj moja triedna, keď som tam chodila, máš veľké šťastie, je to super triedna učiteľka, tej sa nemusíš báť" povedala, potom sa na mňa tak divno pozrela a spýtala sa  „ dostal si aj uniformu však?"  „áno"  odpovedal som „ukážeš sa mi v nej?" „ehh čo?! prečo?! načo?!" začal som vyšilovať  „prosííííím" začala sa mňa pozerať a prosiť „ach! no dobre, ale žiadne sprosté reči!" povedal som jej. Ona len kývla hlavou. Ja som sa šiel hore preobliecť a zišiel som dole a ona začala skákať a obzerať si ma z každej strany „ úplne mi pripomínaš mňa, keď som tam chodila, veľmi ti to pristane"  povedala,  ja som len kývol hlavou a vzdychol si, „hlavne si ju neznič!" povedala,  „budem sa snažiť "odpovedal som. „ idem už spať, som dosť unavený z dneška a zajtra ma čaká dosť náročný deň" ona len kývla a usmiala sa na mňa „dobrú noc a sladké sny " povedala mi ešte, ja som sa len usmial a išiel do izby, prezliekol som sa a išiel spať a dúfal som že sa mi už nič zlé nebude snívať a snažil som sa na nič nemyslieť a nebáť sa zajtrajška aj keď sa to veľmi nedalo. Po asi hodine som konečne zaspal.