Zranená

1. Úlovok

Preskočil som spadnutý strom, ktorý nevydržal včerajšiu búrku a išiel ďalej po stope zajaca. Apollo klusal za mnou a dával pozor.

"Je blízko..." zašepkal som a náš nehlučný klus sa ustálil do pomalého kroku. Apollo prikrčený preliezol okolo kriaku, zavetril a všimol si zajaca. Zajac nemal ani poňatia, že si práve vychutnáva svoje posledné jedlo.

Apollo skočil a zajac skvičal. Posledný krát. Apollova polovička bude rada, o chvíľu má rodiť ich prvé šteňatá. Potrebuje bielkoviny.

S úlovkom sme šli k rieke, napiť sa a mali sme v pláne vrátiť sa. Apollo má slabý čuch zničený chemikáliami ľudí, takže chodíme loviť spolu. Ja stopujem, on loví, ja nerád lovím, nebaví ma to, navzájom si pomáhame. Pri pití vody mi zabehlo. Rozkašľal som a Apollo ma švihol chvostom po boku. Voda z mojich dýchacích ciest vyšla von a ja som v tom momente začul slabé chrčanie. Moje uši vyleteli hore. Apollo sa chcel opýtať, ale môj chvost mu zapchal papuľu. Neďaleko bol nejaký tvor a podľa toho chrčania zrejme zranený. Apollo to už tiež zachytil.

"Grey, čo je tam?"

"Neviem, nepoznám ten pach..." povedal som ticho počas približovania sa.

"Ale zrejme nevie, že blízko ľudskej cesty sa nemá zdržiavať, tie zvuky idú od nej." povedal som a prikrčil som sa za kriak. Na kraji cesty ležalo niečo biele. Moje hrdlo zachvátilo tiché vrčanie a moju hlavu neskutočný hnev a nenávisť. Ako sa ten vlk opovážil prísť na naše územie?? Jeho pach je iný ako náš. Vyšiel som spoza kríka a zranený vlk zaskučal a chcel sa schúliť do kĺbka. Mal som v pláne ho zbaviť bolesti, ale urputne som sa na to tešil. Mal ostať vo svojej svorke. Priblížil som sa k nemu a ostal som zarazene stáť nad ním. Teda nad ňou. Vlčica tuho zvierala oči a potichu skučala. Prezrel som si ju, jej zadné nohy boli zlomené, muselo ju to neskutočne bolieť. Zrazilo ju auto. Vrátil som sa nohami na zem a zavrčal som na ňu.

"Kto si, čo tu robíš a prečo si bola na ceste??"

Vlčica ticho skučala a snažila sa hovoriť, hovorila veľmipotichu.

"Ja som... v tej búrke... nevidela kam idem... necítila som ani našich, nikoho, museli ma stratiť dávno pred vašimi hranicami. Prosím... bol to môj prvý lov, nepoznám územie, prisahám..." zaskuvíňala. Moja tvár sa krčila od znechutenia. Chcel som ju zabiť. Tak veľmi som chcel, ale vlčí zákon nedovoľoval ublížiť vlčici, nie to zranenej.

Vlčica omdlela. Apollo vyšiel spoza kmeňa stromu.

"Čo s ňou?" opýtal sa "nemôžeme ju zabiť. To by bola zrada..."

"Kašlem na zradu. Nemala tu čo hľadať!" roztiahol som čeľuste nad jej krkom. Apollo do mňa drgol, mal som chuť roztrhať ho.

"Nie zrada voči svorke ty hlupák. Ale voči nám samotným!"

Má pravdu. Vlk ktorý zabije vlka neschopného brániť sa mimo sídla svorky, tak toho myseľ začierni zlo.

Vzal som ju za kožnú riasu nadvihol som ju a vyhodil na seba. Apollo sa na mňa díval ako na ducha.

"Kam ju berieš?"

"Do svojho brlohu. Keď sa uzdraví, sám ju vyženiem."

"A čo na to svorka? Zabijú ju!"

"Ochránim ju."

Zbytok našej cesty sa ma snažil odhovoriť, ale ja som bol na neho čoraz viac agresívnejší. Pri sídle už len ticho kráčal vedľa mňa a niesol si svojho zajaca.

A mal pravdu, svorke sa to nepáčilo. Zúrili. Vlčica totiž bola dcérou alfy horských vlkov. Hádka trvala dobrú polhodinu.

"Horskí vlci boli videní ráno na kraji lesa! Musela byť s nimi a určite sa chcú tajne dostať medzi nás. Zbláznil si sa!? Okamžite ju zabite! Aj jeho!!" vrieskal Dakota. Zavrčal som na bojovníkov keď sa ku mne priblížili.

"Alfa, nikto nebol na kilometre od nej! Som najlepší stopár zo všetkých! Žiaden iný pach okrem nej tam nebol! Zaprisahám sa!" vydýchol som a posadil som sa.

"Počkám kým sa uzdraví. Potom ju sám odvediem k hraniciam a odovzdám ju alfovi. Nesmieme ublížiť vlčici. A určite nie zranenej!"

Alfa stál na svojej skale a nenávistne sa na mňa pozeral. Jeho odrastené šteňatá Kida a Kai sedeli za ním a prezerali si ma. Všetky vlčice v okolí vrčali. Poniektoré už totižto čakali svoje šteňatá a niektoré mali ruju, teda sa chystali mať šteňatá. Vlčici vlčí zákon nič nehovorí. Vlčice si hlavne musia chrániť svoje potomstvo, aby im ho iná vlčica nezabila. A teraz tu majú cudziu vlčicu, ktorá ani nie je z našej svorky.

"Ak ju neodvedieš hneď ako sa uzdraví, vlastnými zubami ti odtrhnem hlavu potom, ako sa budeš pozerať na jej neľútostnú smrť!! A akonáhle vyjde z tvojho brlohu bez teba, čaká na ňu smrť na každom rohu rozumieš!? VLCI! Máte povolenie zabiť túto vlčicu ak ju uvidíte bez stopára Greya!!"

Lesom sa ozvalo zavýanie svorky vlkov, ktorí počúvli rozkaz svojho alfy.

Tento príbeh nebude veľmi dlhý, len taká víkendová zábavka :) v médiách je hlavná postava Grey. 

bibiKE <3