Tears and Kisses //SK//

#4

Kakashiho v to ráno prebudilo rázne, neustále sa opakujúce búchanie na dvere. Namrzený, že ho niekto budí v sobotu ráno sa odšuchtal do obývačky.
Skôr ako vystrčil hlavu z dverí prezliekol si tričko od pyžama za svoj rolák s kuklou a zaviazal si čelenku, tak ako obyčajne.
„Áno?“ nadvihol obočie, keď uvidel Iruku.
„Chcel by som sa porozprávať. Môžem ísť ďalej?“ odkašľal si mladší jounin, ktorí ho slovne napadol v deň, keď sa rozhodol zapísať svoj tým do jouninskej skúšky.
„Vyzerám na to, že ťa chcem pustiť dnu?“ odvrkol Kakashi a oprel sa o drevenú zárubňu.
„Dobre, tak prejdem rovno k veci.“ Iruka si založil ruky na hrudi, začal Kakashiho prepaľovať pohľadom. „Stalo sa niečo medzi tebou a Narutom?“
To bola pre Kakashiho studená sprcha. Okamžite ho prešli aj posledné náznaky únavy.
„Naruto ti niečo spomínal?“ opýtal sa akoby nič, ale srdce mu v skutočnosti bilo ako divé a v tú chvíľu mu nebolo všetko jedno.
„Ani veľmi nie...“ zatiahol mladší podozrievavo. „V pondelok som ho videl ako s plačom vybehol z tejto bytovky.“
„No a?! Som jediný čo tu býva?“ odbil ho Kakashi.
„Nie. Ale si jediný ninja čo tu býva...“ triumfálne poznamenal Iruka.
Kakashi sa neprítomne zadíval kamsi za Iruku. ~ Čo mu mám teraz povedať?!      Vieš vlastne sa nič také strašné nestalo, iba sme sa s Narutom spolu vyspali....aj keď proti jeho vôli z čoho vyplýva, že som ho znásilnil, ale ako vravím tak veľa sa nestalo.~
Neurčito si vzdychol.
„Rozprával som sa s ním ešte v ten deň. Plakal a jediné čo povedal bolo, že to ty..  Hovoril som Sasukem aj so Sakurou. Sasuke mi povedal, že sa na vašej poslednej misii zranil a od vtedy ho vraj nevidel ani na tréningu, ani inde. Sakura povedala, že za ním dvakrát bola. Raz jej ani neotvoril a druhýraz podľa jej slov vyzeral príšerne....“ bombardoval ho Iruka nepríjemnými slovami. Kakashi síce od vtedy s Narutom nebol, ale dúfal, že sa z toho dostal. „Aj ja som za ním bol. Nielen, že vyzeral príšerne zle s kruhmi pod očami ale, keď som sa ho dotkol hystericky sa rozplakal a začal po mne vrieskať, že sa ho nemám dotýkať pretože dotyky mu ubližujú a hodil po mne shuriken...tak čo si mu urobil ty bastard?!!!“ Irukov hlas prerástol do kriku.
Kakashimu prišlo až zle z toho čo počul.
„N-nič“ zamumlal skleslo a zabuchol Irukovi dvere pred nosom. Iruka prekvapene zažmurkal.
„Idiot...“ zvolal a nie práve ochotne odišiel.
Kakashi sa chrbtom oprel o dvere a skĺzol po nich na zem. Zložil si čelenku a z celej sily ju odhodil na opačnú stranu miestnosti. Tá narazila do steny a podobne ako on sa zošuchla na zem. Kakashi si pritiahol kolená k hrudi a líce si oprel o jedno z nich. Trápilo ho čo spôsobil Narutovi, ale nedokázal si pomôcť. Iba pri ňom sa cítil naozaj šťastný. Mal pocit, že by dokázal čokoľvek ak by stál za ním, ak by tam len bol. Čokoľvek ak by vedel, že je to Naruto. Ale teraz? Teraz by mu asi robilo problém poraziť čo i len ninju začiatočníka - obyčajného genina.
Pretrel si oči. ~Čo som to len urobil?~
Sklonil hlavu ku kolenám a zaboril sa do svojich myšlienok. ~Je snáď zlé chcieť kúsok šťastia?!~

Naruto párkrát zažmurkla, kým si uvedomil, že ho zobudili paprsky slnka presvitajúce pomedzi závesy. Rukou si pošuchal rozospaté očká. ~Zaujímalo by ma, koľko hodín je...~ prevrátil sa na opačnú stranu a na chvíľu zatvoril oči. Dúfal, že sa mu ešte podarí zaspať. Bolo to prvý raz za posledný týždeň čo spal viac ako dve hodiny. Keď sa mu to nakoniec nedarilo vyliezol z postele. Naraňajkoval sa, a tak ako každý deň za posledný týždeň sa vyvalil na gauč.
~Možno by som sa mal ukázať na tréningu. Majster Kakashi sa iste hnevá, že som tak veľa z nich vynechal.~ potichu vzdychol. 
~Niečo také ako...ako to,pre neho nie je dôvod na vynechanie tréningu...~do očí mu znova vyhŕkli slzy. ~Veď...ako mohol byť tak necitlivý... čo tým vlastne chcel dosiahnuť...čo sledoval.~ spakruky si utrel slzy.
„Neplač ty pako!!!“ okríkol sám seba
a prevalil sa na bok.

„Naruto?“
„Naruto?!“
„Naaaruuuutooo!!!“ vykrikovala Sakura pod Narutovími oknami. „Booože...“ Naruto prevrátil očami. „Čo zas?“ vyklonil sa z okna. Chvíľu mu trvalo kým si jeho oči privykli na svetlo potom si podráždene premeral Sakuru so Sasukem.
„Ideme zbierať gaštany ideš s nami?“ zamávala naňho Sakura.
„Gaštany?“ nechápal Naruto.
„Áno gaštany.“
„Nemám chuť! A na čo vám vlastne sú?“ poškrabal sa na hlave.
„Je to dnešná posledná úloha. Máme ich pozbierať nejakej starej panej z dvora.“ Sakuske mykol plecami a podrážkou nezaujato šúchal o zem.
„Ráta sa to ako účasť na tréningu?“ spozornel Naruto.
„Hn...“ Sasuke znovu mykol plecami.
Sakura pokrútila hlavou. „Myslím, že nie...“
„Tak nejdem...“ Vyhlásil Naruto.
„Ale Naruto...už týždeň si nebol na tréningu...“ upozornila ho Sakura.
~Akoby som to sám nevedel~ oprel sa o parapetu. „No a?“
„Majster Kakashi si robí starosti.“ argumentovala Sakura. Naruto stuhol. Počuť jeho meno z cudzích úst... Počuť, že si robil starosti...
„Naruto, si v poriadku?“ ustarostene ho sledovala Sakura. Na čelo mu vystúpili kvapôčky studeného potu, pery stisol k sebe.
Aj Sasuke pri tomto výjave začal dávať pozor. Koniec koncov mal Naruta istým spôsobom rád. Tá jeho chuť do práce a to, že sa nikdy nenechal vyviesť z miery - to na ňom obdivoval. 
Naruto cítil ako sa mu do očí opäť tlačia slzy, po chrbte mu prebehol mráz. Celou silou zatresol okno a zvalil sa späť na gauč. ~Prečo ho dopekla nemôžem dostať z hlavy~

***

„Opri sa do toho Sakura.“ zvolal Kakashi na Sakuru.
„Veď sa snažím.“ oborila sa naňho Sakura a znovu z celej sily hodila shuriken. Ani tentoraz netrafila cieľ.
„Ja to snáď nikdy nezvládnem.“ zamrnčala.
„Myslím, že na dnes by stačilo.“ vyhlásil Kakashi a zamával rukou vysoko vo vzduchu, aby naznačil Sasukemu, že môže skončiť s trénovaním taijutsu.
Pozrel sa na oblohu z ktorej padali drobné snehové vločky.
„Prejem vám obom veselé Vianoce a šťastný nový rok...“ prehodil Kakashi, a tak ako obyčajne keď chcel vyzerať šťastne privrel oči. Zvrtol sa na odchod.
„Majster Kakashi?!“ chytila ho Sakura za rukáv. „Je 22. December.“
Kakashi na ňu nechápavo pozrel. „Áno, je.“ prisvedčil nakoniec.
„S kým budete tráviť Vianoce?“ ustarostene na ňho pozrela.
„Sám... Tak ako každý rok, prečo?“
Mávol nad tým rukou.
„Nikto by nemal byť na Vianoce sám... Ak by ste sa chceli pridať...dvere u nás budú otvorené majster Kakashi.“ usmiala sa Sakura. „Aj Sasuke u nás bude, však Sasuke?“ rozžiarila sa jej mrazom vyštípaná tvár.
„Hej...“ prikývol Sasuke. Nevyzeral dvakrát nadčený, ale Kakashi vedel, že niekde vo vnútri bol.
„No dobre, možno sa večer zastavím... A čo Naruto... Pozvala si aj jeho?“ spýtal sa so záujmom. „Viete o ňom vôbec niečo?“
„Nie...“ pokrútila hlavou Sakura.
„Tche...“ odfrkol si Sasuke. Sakura ho prebodla pohľadom. „Na vianoce bude s majstrom Irukom a...Trénuje v rovnakom týme ako Shikamaru, Ino a ten tučniak... Prečo vlastne odišiel z nášho týmu? Sme kvôli tomu v nevýhode.“ v jeho hlase bolo cítiť akýsi hnev čo sa miesil so smútkom.
Kakashi sklopil zrak. „Obávam sa, že to kvôli mne...“  
Skôr ako stihli Sasuke so Sakurou zareagovať zmizol v obláčiku pary ako obvykle.
„Už zase to urobil.“ zamrmlala Sakura. „ A čo tým myslel, že Naruto odišiel kvôli nemu?“ spýtavo pozrela na Sasukeho.
„Ja... Neviem.“ povedal Sasuke po krátkej odmlke. Aj jeho by veľmi zaujímalo ako to vlastne je, ale ako obyčajne to odsunul nabok so štítkom nepodstatné.