On je ten pravý? |DOKONČENÉ|

"no poď kočka"

Asi tri hodiny som bola schúlená v obývačke, do kým neprišiel Hayes s Nashom ma navštíviť.

Zazvonili mi na zvonček. Najskôr som tu nikoho nechcela mať, ale potom zvonili viac a viac a veľmi ma to znervozňovalo. Celá nasratá som išla otvoriť.

Ja: Neviete radšej klopať? Boli ma hlava

Nash: Ty si plakala? Čo sa stalo?

Utrela som si oči.

Ja: To je až tak na mne vidieť?

Hayes: Máš celé oči červené

Ja: To vážne?

Nash: uhm. Ešte že sme prišli, inak by sme asi ani nevedeli čo sa stalo.

Ja: Toto by ste vedeli.

Hayes: Tak čo sa deje?

Ja: Jack ma podvádzal...začala som znovu plakať a celá som sa zrútila na zem.

Lapala som po vzduchu. Žiaden som nemala.

Počula som len Nashove kričanie a mala som čierné pred očami.

Zobudila som sa v izbe. V bielej...určte sa nachádzam v nemocnici. Už to tu poznám ako keby som tu bývala.

Z nosa som si odtrhla hadičky a z rúk infúzky. Postavila som sa a išla na chodbu. Práve tam bol doktor Wilson s Housom.

Ja: Už mi je dobre Gregory. Chcem ísť domov!

"Nie Caroline, ešte nemôžeš."...povedal Wilson.

Ja: Ja sa budem radšej liečiť doma.

"Zase o týždeň ťa tu uvidíme. Ale tak ako chceš"...povedal House.

Ja: Ty si myslíš že klamem že mi je dobre že? Hah, lebo tebe každý klame..

"Sestričky!"..zakričal Wilson a prišli tri sestričky za mnou. Medzi nimi bola aj Cameronová.

Odviedli ma do izby.

Ja: Allison prosím čo idete robiť?

"Uspíme ťa na chvílku aby si sa ukľudnila.

Ja: Nie All prosím...pychli mi injekciu a potom si už nepamätám.

Zobudila som sa na otváranie dverí. Mala som stále zavreté oči. Bola som veľmi zvedavá čo by mi robili kedy som stále v spánku.

Ten niekto si sadol a chytil mi ruku.

Iba si trochu pokašlal a už som vedela kto to je.

"Car ak si hore tak ma počúvaj prosím. Veľmi pre mňa znamenáš a nechcem ťa stratiť. Stratiť ani ako priateľku a ani ako kamošku.
Tvorili sme tak krásny pár, až sme sa nezačali čo častejšie hádať. Vždy po každej hádke som rozmýšlal len o tebe. Že či som to vážne neposral. Niekedy som si myslel že to iba takto zostane s hádkami a nikde sa nepohneme ďalej. V deň tvojej nehody som ťa chcel požiadať o ruku. Nikto o tom nevedel. Malo to byť prekvapenie. Len keď som prišiel domov, videl som že sú u nás chalani a nasralo ma to, lebo ja nemám rád Brandona. V tedy nastala ďaľšia hádka a ty si ma už poslala preč. Až tak som bol nahnevaný, že som proste išiel.
No nemal som to robiť lebo ja neviem čo ťa to napadlo ale išla si a už si bola v nemocnici. Bol som tam skoro každý deň. Furt mi išlo v hlave len to, že to ja som za to mohol. Chcel som ťa späť. Tvoje bozky a tvoje dotyky mi veľmi chýbali. Len v tedy mi písala aj Megan že ju nebaví Cameron a že či by sme sa my dvaja nechceli stretnuť a potom mi písala stále. Chcel som ti to vysvetliť že som s ňou nič nemal ale nedovolila si mi to. Aj keď ma možno nepočuješ, tak to čítam z papiera takže ti ho tu niekde nechám schovatý. A keď som sa dozvedel že si znova v nemocnici tak som sem hneď utekal. Dúfam že mi odpustíš. Veľmi ťa milujem a Megan mi za nič nestojí. Si jediná ktorú mám. A nechcem ťa stratiť."