"Inú možnosť mi nedávaš"

172 6 4
                                    

Ráno bolo veľmi chladno. Prší.

Mama: Detiiii!! Raňajky!!...kričí mama z kuchyňe. Ja nie som dieťa!!

Počujem len rýchle a hlasité dupoty.
A zrazu len krik.
"Lievanceee"...Počula som radovať sa chalanov z raňajok.
Zasmiala som sa.

Obliekla som si volné tenké čierné nohavice a žltý crop top a k tomu zladila aj žlté ponožky.

Išla som sa rovno najesť.

Ja: Dobré ráno

"Dobré"...povedali všetci naraz.

Mama: Ty si aj doma?

Ja: Áno, prišla som včera večer keď ste už spali.

Mama: aha no fajn.

Najedli sme sa a ja som pomohla mamine s riadom.

Mama: Otváracie hodiny v nemocnici sú od 11:00 do 13:00 a potom od 15:30 do 17:00.

Ja: Uhm viem. Pôjdeme na tie skôršie.

Mama: Tak sa choď chystať pomaly.

Ja: Diky.

Rovno som smerovala do kúpeľne kde som sa zmyla a namalovala sa. Vlasy som nechala rozpustené. Ale boli ešte mokré. Veď dovtedy sa usušia.

Je 10:43 a moje vlasy sú ešte vlhké. Čo teraz. Mama fén nemá.
Snažila som sa ich sušiť pomocou rukami ale márne. Zrazu niekto zazvonil. Veď mamka otvorí ak je to pre mňa.

Pozrela som sa von oknom a tam stálo Nickové auto. No do riti.

Mama: Caroline!! Je tu Nick!!

Rýchlo som si urobila cop a išla do haly. Nick stál vo dverách.

Ja: Ahoj

Nick: Ahoj. Ideme?

Ja: ideme

Keď som bola na zahrade,počula som ako bratia otvárajú okno z mojej izby.

Wesley: Sestrička úžasné nohavičky tu schovávaš!!

Ukazala som im stredný prst a s Nickom sme si sadli do auta.

Nick: tí tvoji bratia nikdy nedospejú

Ja: Tiež si myslím

Cesta bola krátka. Boli sme tam aj skôršie než sú dané návštevné hodiny. Išli sme tam aj tak skorej, pretože sme nevedeli v ktorej izbe sa nachádza.
Na recepcií nám povedali čislo a tak sme blúdili v nekonečnej nemocnici.

Keď som videla babku ako tam leží, až do plaču mi prišlo.
Chytila som Nicka za ruku.
Bola celá biela

Otvorili sme dvere a ona zrejmä počula.
Otočila sa na nás.

Babka: Och deti moje, čo tu robíte?

Ja: Prišli sme vás pozrieť

Babka: a vy kto ste??

Pozrela som na Nicka a Nick na mňa.

Nick: ja som váš vnuk, babka a Caroline. Vaša vnúčka.

Babka: niečo mi chodí hlavou. Ale maarne.

V nemocnici sme boli takú trištvrte hodinu.
Hneď potom sme išli na obed k Nickovým rodičom. Je to moja rodina, takže som u nich výtaná kedykoľvek. Pamätám sa ako sme ja a Nick chodili každý deň ku sebe.

Vonku ešte stále prší. Nepáči sa mi toto počasie. Bolia ma aj nohy.

Keď sme sa zvýtali, išli sme sa najesť. Na obed mali Granatír.

On je ten pravý? |DOKONČENÉ|Waar verhalen tot leven komen. Ontdek het nu