Vidím ťa, vidíš ma?
Stojíme tu v priepasti.
Keď si povedala , o čom bol sen somnou , stena v mojej hrudi praskla tak ľahko ako kinder vajce. Blížila sa temná ťažko opísateľna sila, prítomnosť ktorá značila skazu a ty si zrazu ovplývala schopnosťami, ktoré by mohli túto temnotu zastaviť . No tá už stihla naklásť vajcia priesvitného zjavu , cez ktoré bolo vidieť tvory mojej kreácie . A ja som tam vraj len stál a pozoroval , vraj bez prekvapenia.
Vraj akoby v očakávaní, že čo urobíš . A ty si sa nebála . Avšak po tvojej otázke kedy skončí svet , ćči za 20 rokov , či za 3, som ti odpovedal , ze už za dva dni . Jediným východiskom bolo sa zabiť , ale ja som vraj musel ostat , lebo som iný. Čudný sen, bizarné scenário . Ako si vysvetliť takýto sen? Ja v tom vidím krásnu analógiu . Až desivo pravdivú a opisujúcu moje vnútro a situáciu okolo nás . Na jednej strane ja , so všetkými démonmi a temnotou , netvormi a hnusom. Na druhej strane ty , so snahou zachrániť a udržat sa v nasom svete .O jedno prosím, prosím ostaň. V momentoch ako je tento sa zrazu vidím starý , asi 60 ročný, s nejakou priveľmi fancy cigarou, lebo vtedy si ich predpokladám už budem môcť dopriať.V kresle, s nejakým psom pri kolenách a pravdepodobne s reumou alebo dnou a poriadnymi problémami s kolenami, pri pustených pesničkách , ktoré nemajú vytýčený žáner, ktoré by sa dali nazvať jediným slovom - naše. S nevynútenými spomienkami na tú krásnu mladosť, ktorú s tebou teraz prežívam, na tie všetky momenty plné citov, ktoré vo mne boli vždy tak ťažké vzbudiť. Bolo tu toľko žien za môj život pred tebou , každá niečim iná, a vždy vlastne rovnaká . Hĺbku hľadaj v studniach, nie na pekných plážach s prílivom, ktorý v zapätí odíde . To som sa naučil za ten čas strávený zamknutý v samom sebe. Ale prišlo malé kučeravé dievča s detskými črtami pripomínajúcimi ženu a naopak. Áno hovorím o tebe. Ty s tými zelenými očami , čo si tam neprizná tú modrú ani za nič. Prvý krát v živote som sa spýtal otázku , že ak hĺbka je len v studniach a plytký príliv hĺbku neskrýva , tak prečo si oboje? Tak som sa z kuriozity nechal odliať odlivom do hlbín tvojej duše a pod hladinou zpenenej vody som našiel krásy nevídané. Hovorí sa, že modrá je farba smutných, a ty si bola smutná, sklamaná ,z predošlých lásiek, možno odhodená?
Ako keď pri mori nájdeš lastúru z pomedzi mnohých , čo ti padne do oka, zvábi svojim zovňajškom a ty si ju doma dáš niekde na poličku kde zapadne prachom a postupne stratí hodnotu. U mňa to je iné. Ja na mojej poličke cennosti nezbieram. Najcennejšie veci (a je ich málo ) nosím so sebou vo vačkoch. Pri sebe, kde je ľahké ich stratiť , keď si nedávaš pozor. A ja viem, že teba nestratím, ty si predsa tá, ktorá ma vytrhla z môjho osobného inferna. Spomínam na tie krásne veci, ktoré som v čase tohoto malého výplodu ani nečakal avšak vedel, že budú nasledovať. A si tá najkrajšia lastúra, modrá so zelenou, nech je kompromis. Popri dyme z cigary pozerám na albumy, kde sídlia fotky, zaliaty slzami , štastný, zamilovaný ,a ty tam asi teraz niekde vedľa v miestnosti zachvíľku prídeš a pripojíš sa ku mne . Spomínam na seba z pred rokov spomínajuceho na moment, ktorý sa nestal, a len nasleduje.
