Usmej Sa, Loki. [1] ✔️

7. Opilá Sif

Svadba bola krásna. Keby len si to dokázal uvedomiť Loki. Ten však mal oči len pre jednu osobu menom Blue. Mala krásne svetlé šaty. Iba mierne ozdobené. Nič prehnané. Vlasy zopnuté hore a zopár prameňov voľne spustených vedľa tváre. Zelenomodré oči jej len žiarili. Na krku jej ležal náhrdelník, ktorý si osobne vôbec nepamätal. Nad tou myšlienkou sa zamračil. Od koho ho má?

Večer sa blížil ku koncu a oslava pomaly ustávala. Ľudí ubúdalo. Loki po celý čas trvania stál bokom a ani sa nepohol. Po celý čas sledoval iba jedinú osobu.

A ako zaznievala posledná pesnička, s nespokojnosťou sledoval danú osobu tancovať s Thorom. Takže chýry boli pravdivé. Trpko si pomyslí Loki.

Nemalo cenu ostávať ďalej na oslave.

Kráčal prázdnou chodbou až počul zvuk ďalších krokov, okrem jeho vlastných. Otočil sa a uvidel postavu, ktorú vážne nečakal. Bojovníčka Sif tam stála. V nádherných zlatých šatách, ktoré boli miestami až vyzívavé.

Pomaly sa ku nemu blížila ladným krokom dravca, ktorý uvidel svoju korisť a chystal sa na nu skočiť. Zastavila presne pred ním a zdvihla ruku ku jeho tvári. Pohladkala ho po líci a zaborila mu prstami do vlasov.

Loki nevedel, čo má robiť. Bol zmätený. Nepomýlila si ho náhodou s niekým iným? Doslovne zamrzol.

Sif si ho spokojne pritiahla ku sebe a pobozkala ho.

Loki jej to opätoval nevedome.

Zrazu počul ďalšie kroky na chodbe. Otvoril oči, ktoré ani nevedel, kedy zavrel a zapozeral sa do zelenomodrých očí. Do očí, v ktorých bolo vidieť toľko bolesti. Žialu. Beznádeje.

Kým si to uvedomil a pospájal. Blue bola preč a Sif sa opilo tackala ďalej.

Ublížil jej. Zase. Pri tom si uvedomil, že nikto s ňou nebol (žiadny Thor ju neviedol do izby) a že už všetko vážne dokašlal.