Usmej Sa, Loki. [1] ✔️

2. Avrilenečka

Vedel, že príde. Tešil sa na ňu. Nevidel ju už aspoň sto rokov najmenej. Smola bola tá, že Avrilenečka/jeho láska/ mala ten istý okamžik tréning.

Avrilenečka mu však bola dôležitejšia ako jeho malá nevyspelá kamarátka Blue.

Ponáhľal sa preto na Avrilenečkyn tréning a nevšímal si ničoho iného. Dokonca sa mu zdalo, že do niekoho vrazil. Ale to nevnímal. Nevnímal nič okrem faktu, že mešká.

Ako len mohol meškať? zúfalo si pomyslí Loki a už sa dá takmer do behu. Kde stratil toľko času? Premýšlaním kto je dôležitejší? Avrilenečka alebo Blue?

Jasné, je to chyba Blue, že mešká. Hodí vinu Loki na bývalú kamarátku. Keby si nevymyslela taký blbý čas príchodu, bolo by to lepšie. Alebo by bolo lepšie, keby vôbec neprišla. Komu tu chýbala? Nikto za ňou nesmútil. Iba kazí vzduch.

To od Lokiho bolo hnusné. Ale v tom okamžiku mu to tak nepripadalo.

Konečne ,prišiel' na miesto, z ktorého sa dalo najlepšie pozorovať jeho Avrilonečku. Bol ňou uchvátený. Hnedé vlasy zopnuté na hlave, aby jej nezavadzali. Bystré modré oči pripomínajúce mu more. Štíhla a trochu viac vyššia postava, presne ako by mala byť. A tá obratnosť...

Zo snívania ho zobudí rozruch za ním. Obzrie sa tam a jediné, čo zbadá je modrý pás strácajúci sa za rohom chodby.

Po minisekundách pozorovania onoho miesta usúdi, že sa mu to len zdalo. A vráti sa k predošlej činnosti.

Ani len netušil koľko bolesti dnes spôsobil.