Bane's daughter

Chapter I

Milý denniček, som sama. Tak ako vždy, sama. Otec je v Brooklyne a ja? Ja som vo Forkse, zapadákove. Každý deň sa s ním snažím spojiť, ale nikdy mi nezdvihne. Dokonca premýšľam nad tým, že ho prekvapím a zrazu sa objavím u neho v byte. Jediný kto ma naozaj chápe je môj najlepší kamarát, Jacob. Jacob je vlkolak, vysoký, svalnatý, krátke tmavé vlasy a nádherné hnedé oči. Vie o mne všetko, presne tak ako aj ja o ňom. Už dva mesiace som nasáčkovaná v Jacobovom dome. Jeho otec, Billy mi povedal, že je to v poriadku, pretože ma berie ako jeho vlastnú dcéru. Delím sa s Jacobom o jednu izbu a jednu posteľ. Nevadí mi to, veď komu by aj vadilo spať pri tom naj sexy chalanovi? Deň čo deň mi chýba môj otec a snažím sa byť silná a neplakať, no niekedy skrátka explodujem...

„Aria?! Aria?!“ počula som mne dosť známy hlas a do izby vtrhol Jacob čím ma vyrušil. Pozrela som sa na neho a nevinne sa usmiala. „Už je večera. Poď sa najesť a nepíš stále do toho denníku,“ pozrel sa lepšie na mňa a podišiel ku mne, „Aria, naozaj, sprav so sebou niečo. Nesmieš takto vyzerať, čo by si pomyslel tvoj otec, ak by ťa takto uvidel? Zodral by ma z kože.“ Dopovedal so strachom v očiach. „Zas tak hrozné to nie je.“ Povedala som a on vygúlil oči. „Nie je? Aria videla si sa v zrkadle? Opuchnuté oči, kruhy pod očami a máš ich červené z nedostatku spánku. Si chudá, dá sa povedať, že dosť,“ Jacob vydýchol a pokračoval ďalej, „musíš jesť pravidelne a starať sa o seba. Myslíš si, že neviem, že každý večer plačeš v kúpeľni?“ tak toto ma dostalo. „Ako si o tom vedel?“ spýtala som sa zarazene. „Som vlkolak a my počujeme a cítime všetko.“ Pousmial sa a odišiel z izby.

Odhodila som zo seba deku, nazula papučky a šla do jedálne. Keď som kráčala dolu schodmi, cítila som príjemnú vôňu. Nevedela som ju však zaradiť, pretože tam bola vôňa mäsa a nejakého koláča. Zaklopala som o zárubňu a vošla do jedálne. Vtedy sa na mňa pozrelo päť hláv. Jacob, Lea, Seth, Embry a Billy. No super skoro celá svorka vlkov. Jacob sa na mňa usmial a Seth pribehol ku mne a odprevadil ma k mojej stoličke, ktorú mi následne odtiahol a pomohol mi ako gentleman. Embry mi podal zeleninu a na môj tanier mi naložil ryžu. Následne prišiel Jacob a na môj tanier položil obrovské kuracie mäso. „Toto nezjem.“ Zamrmlala som. „Ale zješ. Pozri sa ako vyzeráš. Takto dievča vyzerať nesmie. Robíš nám hanbu.“ Vravela Lea a vôbec sa na mňa ani len nepozrela.

„Hanbu? Tak hanbu? Prepáč, ale pokiaľ si si nevšimla, tak na tom nie som dobre.“ Odvrkla som a venovala sa jedlu. Seth ma objal okolo pliec, Jacob mi chytil ruku a Embry niečo povedal Lee. Počas večere som sa stihla niekoľko krát pohádať s Leou. „Prečo ťa asi tvoj otec opustil?“ povedala Lea. „Neopustil ma!“ odvrkla som. „Nie? Tak prečo ti nezdvíha, nepríde ťa pozrieť a ani raz ti nezdvihol?“ stále pokračovala a ja už som mala slzy na krajíčku. „To by už stačilo Lea!“ skríkol Billy a ja som sa prudko postavila zo stoličky. „Máš pravdu. Nekontaktuje ma a nenavštívil ma, ale nikdy by ma neopustil. To by radšej zomrel.“ Dopovedala som a odišla do izby.

Sadla som si na posteľ a znova sa snažila dovolať otcovi. Na moje prekvapenie znova nič. Odhodila som mobil a rozvalila sa na posteľ. „Kde si, oci?“ zamrmlala som a neposlušná slza mi zbehla po líci. Postavila som sa a podišla k oknu. Videla som ako Seth, Lea a Embry odchádzajú. Embry si ma všimol a pousmial sa s ľútostivým pohľadom. Pousmiala som sa a následne zatiahla závesy. Oprela som sa o stenu a vydýchla. Stále som si prehrávala to čo povedala Lea. Je možné, že by ma naozaj opustil? Svoje jediné dieťa? Pozrela som sa na hodiny a skoro ma šlahlo.

„Je desať hodín.“ Povedala som. „Mala by si si ľahnúť.“ Povedal Jacob keď vchádzal do izby. „Idem sa osprchovať.“ Povedala som a brala som si pyžamko. Jacob len prikývol a hodil sa na posteľ. „Nie, že budeš zasa plakať!“ skríkol po mne keď som zabuchla dvere. Po pol hodine som vyšla z kúpeľne a hodila sa vedľa Jacoba, ten si ma k sebe pritiahol, objal ma a hladkal ma po vlasoch. Po chvíľke som zaspala v jeho objatí.