Lupienok červenej nádeje,
Pohľad na ňu ma zahreje.
Srdce sa láskou zahalí,
A svet je zrazu dokonalý.
Lupienky zášte červenej,
Na popoľ v pekle spálenej.
Srdce schladne keď uvidí
Temnotu duševných zákutí.
Lupienky na popoľ zhoreli,
Srdcia nás oboch zaboleli.
V zášti skrýval sa zradca,
Žena v kúte jeho srdca.
V kríku čo láske bol symbolom,
Lahli všetky ruže popoľom.
Spálila ich oná predstava,
Že so mnou naveky zostáva.
Ušiel si za inou princeznou,
Odhodil ma do ríše snov.
Do ríše kde ruží už dlho niet.
Kde už stovky rokov nebol kvet.
Hľadala som a hľadala,
Na jeho ružu čakala.
Neprišiel za mnou tisíc liet.
Našej lásky už niet.
Zostala mi len čistinka,
A sladká ruža jak pralinka
Rozplynula sa vo vetre.
YOU ARE READING
Temnota
PoetryTemnota meno nemá, zostala celkom nemá. Nepovie prečo taká je, nádej vždycky vysmeje. Smutný národ zostal dnes, radosť zhltol temný pes. Pes trojhlavý čo stráži dom, v ktorom žije práve on. Ten čarodejník bez mena, za jeho hlavu je odmena. Aj ja h...
